Čaputová o zahraničnej politike: Dezinformácie sú využívané na zníženie podpory pre kroky krajiny

BRATISLAVA / Ministerstvo zahraničných vecí organizuje hodnotiacu konferenciu, ktorá sa venuje zahraničnej politike. V úvode vystúpila prezidentka Zuzana Čaputová i dočasne poverený minister diplomacie Rastislav Káčer (Demokrati).

Káčer zdôraznil, že je ministrom len niečo cez pol roka. "Súčasná doba je unikátna, rovnako ako aj rok, ktorý ideme hodnotiť," dodal dočasne poverený minister s tým, že sa udialo viacero internalít i externalít. Posledný rok v prvom rade hodnotil z hľadiska vojny na Ukrajine, kde, ako zdôraznil, sa vôbec prvýkrát stalo, že člen OSN napadol nejakú inú krajinu.

"Je to presne päť rokov, keď sa po vražde Jána Kuciaka uskutočnila taká zvláštna tlačová konferencia," pokračoval Káčer s tým, že na nej vedľa seba stáli Robert Fico, Andrej Danko a Béla Bugár. Zdôraznil, že trojica hovorila "neuveriteľné veci", ktoré boli obvineniami zo sprisahania či iné konšpirácie. Káčer dodal, že odvtedy sa podobné výroky v spoločnosti ocitajú pravidelne. V súčasnosti podľa ministra ideme do volieb v čase, keď sa zahraničná politika stáva aj vecou tej vnútornej.

Máme za sebou najzložitejší rok, tvrdí Čaputová

Prezidentka Zuzana Čaputová zdôraznila, že naposledy sa na konferencii stretli krátko pred začiatkom vypuknutia vojny na Ukrajine. "Bol to veľmi výnimočný rok a zrejme jedným z najzložitejších za celé obdobie našej samostatnosti," pokračovala prezidentka s tým, že rezort diplomacie ocenila za prácu za posledný rok. "Aj vďaka vám Slovensko stojí na správnej strane dejín," povedala prezidentka.

Prečítajte si tiež

Na hrane so Šimečkom a Remišovou: Vecný Šimečka a podráždená Remišová. Čo odkázala Miklošovi?

Zdôraznila, že ťažkú prácu vykonávajú počas informačnej krízy a zlej finančnej situácie. Hlava štátu vyzdvihla okrem iného aj oblasť energetiky a začínajúcu spoluprácu na dodávkach fosílnych palív. Túto tému považuje za "mimoriadne dôležitú z hľadiska udržateľnej budúcnosti".

Hlava štátu upozornila aj na solidaritu s ukrajinskými utečencami, ktorá však postupne vyprchala, čo ukazuje aj prieskum, podľa ktorého si Slováci myslia, že po príchode utečencov sa im žije horšie, aj keď dáta hovoria opak. Dodala, že aj vnímanie NATO je jedno z najhorších spomedzi členských krajín. "Dezinformácie a dezinterpretácie sú využívané aktérmi tu doma aj zo zahraničia na to, aby znížili verejnú podporu pre kroky, ktoré ako krajina robíme," povedala.

Aj vďaka tomu narastá rozdiel medzi rozhodnutiami štátu a postojmi občanov. "Toto je tvrdá realita súčasnosti, ktorá sa zmení len postupne," povedala Čaputová s dodatkom, že tomu nepomôžu ani blížiace sa parlamentné vojny. Súčasnú debatu o zahraničnej politike prirovnala k roku 1997, keď nás expremiér Vladimír Mečiar pripravil o možnosť stať sa súčasťou NATO. "Táto domáca situácia nás robí zraniteľnejšími vo svete," dodala.

Výzvy zahraničnej politiky

Čaputová pripomenula aj to, ako zmenila svet vojna na Ukrajine. Aj udalosti s ňou spojené sú podľa prezidentky dôležité v súvislosti s mierou konsenzu, na ktorej strane stojíme. Dodala, že je takisto dôležité, že sme súčasťou NATO a OSN.

Prečítajte si tiež

Týždeň v politike podľa Štefančíka: Septembrové voľby a kampaň môžu spôsobiť blamáž i finančnú katastrofu

Súčasnosť však pripravuje pre slovenskú diplomaciu viacero výziev, tvrdí prezidentka. Prvá z nich súvisí s dezinformáciami. "Nemôžeme rezignovať na dialóg so všetkými, ktorí hľadajú alebo sú zmätení. Zároveň však musíme jasne odmietnuť tých, ktorí porušujú zákon, nabádajú k násiliu alebo nebezpečné klamstvá sami šíria," tvrdí prezidentka s dodatkom, že konať musí aj polícia.

Druhá výzva je podľa hlavy štátu dôležitosť "zachovať trpezlivosť a dôstojnosť tvárou tvár rastúcej nevôli voči krokom, ktoré naša diplomacia podniká na presadenie našich národných záujmov". V oboch prípadoch je podľa nej dôležitá komunikácia rezortu a snaha pretaviť úsilie do hmatateľných výsledkov.

"Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je dnes v jej epicentre. V tomto virvare buďte, prosím, empatickým hlasom rozumu, principiálnosti, pokoja a hlasom kontinuity," zakončila.

Heger zdôrazňoval, že Slovensko patrí na Západ

Keď sa v roku 2020 začala pandémia, mysleli sme si, že to bude ďalšia z kríz, poznamenal dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger na úvod. “To sme ešte netušili, že to bola príprava na vstup do novej éry,” povedal, čím mal na mysli neskorší začiatok vojny na Ukrajine. “Samozrejme, toto bolo a je sprevádzané hybridnou vojnou,” dodal s tým, že Rusko sa rozhodlo takýmto spôsobom rozbúriť medzinárodné vody.

Ďalším fenoménom súčasnosti je podľa Hegera to, že sa stratili steny medzi domácou a globálnou politikou.

Čo sa týka Slovenska, podľa Hegera zároveň zažívame časy vystupujúcej ruskej propagandy. Heger pritom zdôraznil, že v súčasnej ére plnej zmien patrí Slovensko na Západ. “To nie je môj názor, sprevádzajú to fakty,” povedal s dôrazom na členstvo Slovenska v NATO, EÚ, Schengene a eurozóne. Aj na základe toho sa podľa Hegera dá povedať, že Slovensko je úspešný príbeh.

Prečítajte si tiež

Vysoké ceny potravín sú čoraz väčší problém, riešiť ich chcú politici

Heger zdôraznil, že do kontextu propagandy, ktorá znie aj z úst popredných politikov, sú výroky o tom, že máme byť mostom, nezmyselné. “Myslíte si, že Putin hľadá mosty? Putin hľadá korisť,” myslí si líder Demokratov. Poukázal tiež na význam spojenectva a jednoty. To sa prejavilo veľmi rýchlo tým, že viaceré krajiny pochopili to, že Slovensko potrebuje pomoc ako sused Ukrajiny.

Najväčší podiel na zahraničnej politike majú podľa neho traja najvyšší ústavní činitelia, ako aj ministri diplomacie, obrany či hospodárstva. “Som rád, že tu je súzvuk troch najvyšších ústavných činiteľov,” dodal Heger s dovetkom, že zrejme ide o najväčšiu zhodu za posledné roky. 

Prečítajte si tiež

Heger, Naď a Budaj sú stále uvedení v štruktúrach OĽaNO. Budaj zatiaľ ani neodišiel

Dočasne poverený premiér Eduard Heger zdôraznil aj význam spojenectva pri riešení viacerých problémov – napríklad pandémie či utečeneckej krízy. Dodal, že vojnou na Ukrajine žijeme už viac než rok. Pripomenul jej prvotné okamihy i to, že Ukrajina aj naďalej bojuje za svoju slobodu. V príhovore taktiež zdôraznil spoluprácu Slovenska s okolitými krajinami i pomoc krajín s našou obranou. Dodal, že je záujmom celého sveta, aby sa Ukrajina v konflikte ubránila.

Výzvou na ďalšie obdobie je podľa neho udržať hodnotový kompas Slovenska vo viacerých oblastiach, postaviť sa proti dezinformáciám, o čom chce diskutovať aj s prevádzkovateľmi sociálnych sietí, i pomoc ľuďom a transformáciu viacerých odvetví. Na záver zdôraznil, že ak si majú diváci niečo pamätať z jeho vystúpenia, malo by to byť to, že Slovensko jasne patrí na Západ.