Nie je jasné, kto bude kandidovať na prezidenta: Očakávam menej mien, jedným z nich môže byť Matovič, tvrdí Řádek

BRATISLAVA / Na slovenskej politickej scéne sa vo veľkom skloňuje termín parlamentných volieb. Čoskoro sa však bude rozhodovať aj o novej hlave štátu. Kto môže nahradiť prezidentku Zuzanu Čaputovú na jej stoličke však nateraz ostáva otázne.

Prezidentské voľby by sa mali konať na jar v roku 2024. Podľa zákona je možné kandidovať na prezidenta len pre ľudí, ktorí najneskôr v deň konania volieb majú aspoň 40 rokov, pričom kandidatúru musí potvrdiť aj petícia, ktorá obsahuje aspoň 15-tisíc podpisov, prípadne návrh skupiny minimálne 15 poslancov.

V súčasnosti sú známe mená dvoch kandidátov, ktorí to oficiálne potvrdili. Prvým je bývalý sudca Štefan Harabin, ktorý kandidoval aj v predchádzajúcich prezidentských voľbách, pričom získal v prvom kole voľby 14,34 % hlasov, čo ho zaradilo ako tretieho najúspešnejšieho kandidáta. Svoje plány potvrdil ešte koncom februára, pričom informoval, že začal so zberom podpisov petície. Pred mesiacom svoju kandidatúru ohlásil aj bývalý sudca Ján Drgonec.

Otázna je kandidatúra Čaputovej

V súčasnosti sa však očakáva najmä na rozhodnutie súčasnej prezidentky Zuzany Čaputovej vo veci jej kandidatúry. Tá ešte začiatkom marca povedala, že o svojom rozhodnutí bude informovať vo výhľade niekoľkých týždňov a že sa "zobúdza a zaspáva" s úvahami o svojej budúcnosti.

Prečítajte si tiež

Osud Rázsoch ostáva otázny: Máme pripravený plán B a C, najrizikovejšia je nemocnica v Martine, tvrdí Lašáková

Ani jej partner Juraj Rizman v relácii TV JOJ Analýzy Na hrane, kde bol hosťom, neprezradil vývoj jej rozhodovania. "Pani prezidentka povedala, že to oznámi v niekoľkých týždňoch," reagoval na otázky. Dodal, že aj on je za to, aby prezidentský úrad zastupovala i v ďalšom volebnom období. Argumentoval to tým, že svoj mandát vykonáva dobre, ako i tým, že v súčasnosti nie je lepší kandidát pre túto pozíciu.

Aj politológ Radoslav Štefančík tvrdí, že Čaputová svoju funkciu vykonáva bez väčších problémov. "Je dobrý kandidát, ale uvidíme, kto každý bude kandidovať. Je možné, že sa medzi kandidátmi nájde niekto s lepšími schopnosťami. Na druhej strane, my si nevyberáme najlepšieho prezidenta. Máme priamu voľbu hlavy štátu a ľudia si vyberajú právo toho kandidáta, ktorý im najlepšie pasuje," povedal s dodatkom, že to môže paradoxne spôsobiť napríklad aj výhru toho najhoršieho možného kandidáta.

Prečítajte si tiež

Analýzy Na hrane s Rizmanom a Štefančíkom: Radikálni konzervatívci si musia uvedomiť, že sme si rovní, tvrdí politológ

Politológ Miroslav Řádek skonštatoval, že v súčasnosti nevidí žiadne indície, ktoré by jej možnú kandidatúru mali vylučovať.

Podľa Štefančíka by hlava štátu nemala čakať na predčasné parlamentné voľby v súvislosti s finálnym oznámením, či kandidovať bude. "Svoje rozhodnutie môže oznámiť aj teraz," skonštatoval.

Naopak, Řádek tvrdí, že čas ohlásenia kandidatúry je už súčasťou volebného taktizovania. "Vzhľadom na to, že voľby by mali byť o necelý rok, teda je do volieb ďaleko a verejnosť žije parlamentnými voľbami, tak "otravovať" verejnosť s tým, kto bude a nebude kandidovať na prezidenta by možno nebolo úplne taktické," myslí si. Dodal, že ak by napokon oznámila rozhodnutie až po voľbách, nečudoval by sa.

Čo ostatní kandidáti?

V posledných prezidentských voľbách kandidovalo 15 ľudí, pričom dvaja – József Menyhárt a Robert Mistrík, sa vzdali ešte počas kampane. Práve ten druhý spomínaný tak spravil v prospech súčasnej hlavy štátu. Neskôr to však označil za chybu. "Netajím, že ma tento súboj láka, mal som niekoľko rozhovorov o tom, že o tom uvažujem," povedal na margo blížiaceho sa súboja o post prezidenta pre Denník N.

V kuloároch sa hovorilo aj o ďalších menách možných kandidátoch. Jedným z nich je napríklad dlhoročný diplomat Peter Weiss, ktorý však dohady o tomto kroku stopol na začiatku roka s tým, že žiadnu podobnú ponuku nedostal.

V súvislosti s kandidatúrou na prezidenta sa skloňovalo aj meno generálneho prokurátora Maroša Žilinku. "Nikdy som neuvažoval a neuvažujem o tom, že by som kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Zložením sľubu dňa 10. decembra 2020 začalo plynúť moje sedemročné funkčné obdobie vo funkcii generálneho prokurátora, ktoré mienim naplniť," stopol podobné dohady ešte začiatkom januára.

Prečítajte si tiež

Osud Rázsoch ostáva otázny: Máme pripravený plán B a C, najrizikovejšia je nemocnica v Martine, tvrdí Lašáková

Otázne je aj to, ktoré strany postavia vlastného kandidáta. Progresívne Slovensko, ktorého súčasťou bola v minulosti Čaputová, avizujú, že v prípade jej opätovného kandidovania tento krok podporia. Čo sa týka opozičných strán, zatiaľ nie je jasné, či postavia vlastného kandidáta.

O prezidentke sa však negatívne vyjadruje napríklad aj líder OĽaNO Igor Matovič, ktorý viackrát zopakoval svoje výhrady voči súčasnej hlave štátu. V minulosti sa zároveň vyjadril, že na Slovensku je minimálne "100-tisíc hodnotovo lepších žien" než prezidentka.

Řádek si vie predstaviť aj kandidatúru Matoviča

Politológ Miroslav Řádek v kontexte konečného počtu na kandidátov skonštatoval, že počas posledných prezidentských volieb ich bolo 15, čo je na slovenské pomery vysoké číslo. "Myslím si, že v týchto voľbách ich bude menej, a to vzhľadom na to, že sme tu mali niekoľko priamych volieb a veľa ľudí, ktorí by mali takéto ambície, pochopilo, že ísť do takéhoto podniku nie je to najjednoduchšie a ani najpríjemnejšie," vysvetlil.

Řádek zároveň pripomenul minimálne zisky hlasov niektorých kandidátov, čo podľa neho môže podobné rozhodnutie ovplyvniť. Počas posledných prezidentských volieb skončila na 13. mieste kandidátka Bohumila Tauchmannová, ktorá získala len niečo vyše 3,5-tisíc hlasov. Naopak, Čaputová získala v prvom kole volieb približne 870-tisíc hlasov.

Prečítajte si tiež

Koziak o stretnutí Danka s Ficom: Predvolebná spolupráca nehrozí, líder SNS by Ficovi mohol uškodiť

Čo sa týka konkrétnych kandidátov, Řádek predpokladá, že prezidentskú kandidatúru opäť okúsi šéf Smeru-SD Robert Fico. "Na podobné otázky odpovedá veľmi nekonkrétne, respektíve odvádza pozornosť," skonštatoval. V jeho prípade podľa Řádka bude konať hlavnú úlohu výsledok septembrových volieb, na ktoré sa plne sústredí, ako aj budúca vláda. V prípade, ak by v prezidentských voľbách kandidoval Fico i Čaputová, Řádek predpokladá, že v druhom kole volieb budú proti sebe bojovať práve obaja spomínaní s tesným výsledkom. "Netrúfam si ho však odhadnúť," dodal.

Pravý stred politických strán sa podľa politológa prikloní skôr ku kandidatúre súčasnej prezidentky. "Možno bude chcieť o vlastnom kandidátovi uvažovať aj strana Hlas-SD, sčasti ako taký truc voči Smeru," myslí si. Čo sa týka tých konzervatívnych strán, KDH podľa Řádka ostáva v pozadí a prezidentský kandidát sa im bude hľadať ťažko, najmä medzi známymi tvárami.

Od OĽaNO môžeme podľa Řádka očakávať "taktizovanie či špekulovanie". Pripomína, že Obyčajní ľudia sú schopní všetkého. "Keď sa nejako vyspí po parlamentných voľbách Igor Matovič, ja by som nevylúčil aj to, že môže kandidovať. Nehovorím to kvôli nejakým indíciám, ale preto, že pri jeho kreativite a tzv. atómovkách nie je vylúčené vôbec nič," vysvetlil. Prípadnú podporu Čaputovej hnutím vylúčil.