5°
Bratislava
Analýzy Na hrane s Vašečkom: Slovensko je nespokojnou, frustrovanou a v niečom aj vykoľajenou krajinou
Analýzy Na hrane s Vašečkom: Slovensko je nespokojnou, frustrovanou a v niečom aj vykoľajenou krajinou
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Politici sa rozbehli do regiónov, kde volia vo voličských vodách a parlament ostal tak trochu opustený. Aké Slovensko politici nájdu? Prečo sme skeptickí, nemáme radi cudzincov, bojíme sa novosti? Európske dáta nám ukazujú nelichotivý odraz v zrkadle. Čo tam vlastne vidíme prezradil v relácii Analýzy Na hrane sociológ a šéf Bratislava Policy Institute Michal Vašečka.
"Slovensko nikdy úradnícku vládu nemalo," reagoval Vašečka na kuloárne informácie o tom, že prezidentka môže po Veľkej noci vyhlásiť úradnícku vládu. Vzhľadom na aktuálne čísla však je podľa neho Slovensko na takúto formu vlády pripravené. "Slovensko je mimoriadne nespokojnou, frustrovanou a v niečom aj vykoľajenou krajinou," skonštatoval s dodatkom, že dáta hovoria o tom, že sme na tom horšie než v minulosti.
Analýzy Na hrane so sociológom Michalom Vašečkom
Čo hovoria dáta
Vašečka zdôraznil, že v minulosti bola nespokojná len časť spoločnosti, pričom tá druhá časť bola spokojná. Dnes sa situácia zmenila. "Drvivá väčšina ľudí je nespokojná," dodal s tým, že aj súčasná vláda prebila všetky hodnoty nespokojnosti v porovnaní s tými minulými.
"Na sociálnych sieťach sa strach buduje, tam si to ľudia zdieľajú," reagoval na príčiny znepokojenia v spoločnosti. Vašečka dodal, že drvivá väčšina ľudí už nesleduje štandardné médiá. Podľa prieskumu AKO pre TV JOJ však vyše 60 % ľudí uviedlo, že informácie hľadajú na spravodajských stránkach. "Ľudia prestávajú sledovať, čo sa okolo nich deje v overenom spravodajstve," myslí si Vašečka, ktorý dodal, že aj to televízne spravodajstvo si ľudia hľadajú na sociálnych sieťach.
Politici začali s kampaňou a spoločnosť sa rozdeľuje
V súčasnosti sa začína politická kampaň, ktorá je aj konfrontačná – príkladom je napríklad aj diskusia v Michalovciach, ktorú absolvovali viacerí politici. "Na jednej strane ľudia nehľadajú konfrontáciu," povedal Vašečka s tým, že to dokazujú aj prieskumy. Dodal však, že marketingové kampane konajú inak a ľudia sa takto na nenávisti zvezú.
"Tu je ukážka toho, ako sa to zo sociálnych médií prenieslo do skutočného života," myslí si sociológ v súvislosti s agresivitou, ktorú produkujú aj viacerí politici. Dodal, že vo virtuálnom svete sa ľudia správajú inak, no rozdiely sa začínajú stierať. Spoločnosť je podľa neho nielen frustrovaná, ale aj nasiaknutá veľkým hnevom. Práca s ním môže pomôcť práve politikom a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že to pokračovať nebude.
Vašečka zdôraznil, že už v januárových prieskumoch videl, že Hlas dosiahol svoj strop, pričom Smer to má v rámci volebného výsledku nabehnuté na 20 až 25 %. "A to sa začína ukazovať," reagoval na súčasné prieskumy, ktoré Hlas dávajú na druhú priečku.
Ľudia sa zároveň "uzatvorili" do bublín a prechod z jednej do druhej bubliny je pritom podľa neho náročný. "Bubliny sa uzavreli, prestali komunikovať a tých druhých považujú za nelegitímnych," skonštatoval odborník s tým, že stred sa vyprázdňuje. Cestou na zmenu je podľa neho zmena diskurzu krajiny či regulácia sociálnych sietí.
Problém je podľa Vašečku aj v tom, že extrémisti k sebe ťahajú mainstream. "Vo výskumoch voliči Smeru začínajú byť radikálnejší než voliči ĽSNS a Republiky," vysvetlil. Točíme sa preto podľa neho v špirále. "Tí, ktorí sú technikmi moci, čo Robert Fico je, veľmi dobre čítajú výskumy verejnej mienky a vedia dobre odhadnúť voliča," dodal s tým, že v súčasnosti je objednávka na autoritatívnu vládu vyššia než napríklad v Maďarsku.
Aj prieskum AKO hovoril, že až 66 % Slovákov je za autoritatívnu vládu. Vašečka tieto dáta aj na základe iných prieskumov potvrdil, no zároveň dodal, že mnohí z nich sú v tomto názore nekonzistentní. "Mnohí ľudia reagujú na chaos, ktorý nás sprevádza už tri roky," povedal. Zdôraznil, že nespokojných je cez 80 % občanov krajiny.
Viaceré strany sa však snažia transformovať, napríklad SaS zmenila logo. "Uveriteľné to nie je, ale to neznamená, že to nebude fungovať," skonštatoval a pripomenul, že Smer šiel do kampane v roku 2016 so sloganom, že chce zmenu, pričom predtým bol pri moci 8 rokov.
V súčasnosti však pred bránami parlamentu môže ostať viacero strán. "Ak sa nebudú aspoň v nejakej podobe spájať, prepadnú," myslí si Vašečka. "Bojím sa, že to budú orgie kanibalizmu," dodal.
Čo o Slovákoch hovoria výsledky prieskumu Reviv EU
Prieskum Reviv EU sa konal v krajinách V4, na Slovensku ho tvorila práve Bratislava Policy Institute, ktorému šéfuje Vašečka.
Vašečka zdôraznil, že ak by sme do NATO mali vstúpiť teraz, tak podľa jedného z prieskumov by sme to mohli aj odmietnuť. Patríme tak medzi tri členské krajiny, v ktorých sú také negatívne emócie voči NATO. Sociológ zároveň pripomenul emócie zo začiatku vojny na Ukrajine, keď občania členstvo v NATO oceňovali. "Tieto dni sa pominuli a sme späť v situácii pred vojnou na Ukrajine," dodal.
Výsledky Reviv EU v súvislosti s vystúpením z EÚ podľa Vašečku ukazujú vztýčený prst. Hovoria, že skôr za vystúpenie a určite za vystúpenie je dokopy vyše 35 % opýtaných. "Ak si to porovnáte s tým, ako to vyzeralo pred 15 rokmi, počet ľudí, ktorí chcú odísť, pomaly, ale systematicky rastie," upozornil.
Aj nedôvera ľudí vo všeobecnosti je pomerne vysoká, dodal. "Tri štvrtiny ľudí v podstate hovoria, že ostatným ľuďom sa nedá dôverovať, sú vyššie než v okolitých krajinách," povedal Vašečka s prirovnaním, že dosahujeme podobné hodnoty ako v Rusku. "Od toho sa odvíja aj nedôvera k inštitúciám a presvedčenie ľudí, že nikomu sa nedá dôverovať," vysvetlil.
Pri porovnaní Dánska a Slovenska v súvislosti s dôverou v inštitúcie sú obe krajiny neporovnateľné. "To, čo dobre fungujúce krajiny spája, je vysoká dôvera k inštitúciám a k sebe," povedal s tým, že so súčasným trendom z toho vychádza, že úspešní nie sme.
Cez 80 % opýtaných zároveň nie je spokojných s tým, kam krajina smeruje. To podľa Vašečku dokazuje jeho predchádzajúce vyjadrenia, že nespokojná je drvivá väčšina našej spoločnosti, nie ako to bolo v minulosti.
Ľudí hnevá aj ekonomika
Taktiež 80 % ľudí tvrdí, že ekonomická situácia je zlá. "Teraz asi nahneváme veľa ľudí, ale mnohým sa nežije zle," povedal Vašečka s dodatkom, že v porovnaní napríklad s Nemeckom máme vyššie ceny potravín. Zdôraznil však, že minulá finančná kríza z roku 2008 spôsobila aj pokles zamestnanosti.
Dôležité je podľa odborníka vnímanie reality. "Táto vláda dala na riešenie energetickej krízy viac než krajiny v okolí," povedal s dodatkom, že ľudia ich za to nepochválili, lebo zároveň spôsobili súčasný chaos, čo občanom prekáža. Dodal, že väčšina ľudí je zároveň presvedčená, že EÚ energetickú krízu nezvládla, pričom pravdou je presný opak. "Ľudia to tak necítia," skonštatoval.
Občania si myslia, že vláda pomáha viac Ukrajincom, hoci to tak nie je
Ľudia cítia hnev aj v súvislosti s pomocou Ukrajine. Podľa sociológa v tomto prípade ľudia vnímajú informácie zo sociálnych sietí. Vašečka zdôraznil, že mnoho Ukrajincov na Slovensku je vysokoškolsky vzdelaných, no na Slovensku pracujú ako upratovači. "Je to trošku aj o nás, že tých ľudí nevieme využiť," myslí si. Pripomenul aj negatívnu rétoriku politikov vo veci Ukrajiny.
"Ľudia podľahli konšpiračnému videniu, že je všetko zložitejšie než v skutočnosti," povedal Vašečka na margo ľudí, ktorí si myslia, že za vojnu na Ukrajine môže samotná Ukrajina. "Viem pochopiť, keď si niekto myslí, že všetko musí byť zložitejšie. Problém je, že sa preklápame do toho, že ľudia veria absolútnym nezmyslom," dodal.