Pripravovali sme sa na pandémiu chrípky, nikto nečakal pandémiu koronavírusu, hovorí šéfka Národného referenčného centra pre chrípku

BRATISLAVA / Zajtra uplynie presne rok od momentu, kedy sa na Slovensku, v obci Kostolište na Záhorí, objavil prvý prípad nákazy koronavírusom. Prvá podozrivá vzorka, ktorá mohla obsahovať vírus SARS-CoV-2, však prišla do laboratórií Úradu verejného zdravotníctva už 22. januára. V tom čase sa naši odborníci na diagnostiku len pripravovali. O tom, ako to vyzeralo a kam sa analytické postupy posunuli sa rozprával s našou hostkou kolega Jano Mečiar priamo v laboratóriu.

Zašli sme do Národného referenčného centra pre chrípku ÚVZ SR, pri sebe máme doktorku a vedúcu Národného referenčného centra pre chrípku Editu Staroňovú. Vy ste boli pri tom, keď sa tu v týchto priestoroch prvýkrát podarilo identifikovať pozitívnu vzorku od slovenského pacienta. Prečo Národné referenčné centrum riešilo Covid-19?

Ako už z názvu vyplýva, toto centrum sa prioritne venovalo ochoreniu zvanému chrípka, ale súčasne sme vyšetrovali aj iné respiračné ochorenia a vzhľadom na to, že neexistuje žiadne Národné referenčné centrum pre koronavírusy, automaticky sa pristúpilo k tomu, že je to tiež respiračné ochorenie, a tak sa koronovírusom začalo zaoberať Národné referenčné centrum pre chrípku.

Ak si dobré pamätám, úplne prvý prípad, alebo teda prvá pozitívna vzorka v našich končinách sa objavila vo februári alebo v januári 2020?

Presne 22. januára 2020 prišla prvá vzorka, ktorá bola podozrivá na ochorenie Covid-19, ale u nej sa to nepotvrdilo.

Vtedy sa to riešilo tak, že v našich končinách neboli na to prostriedky a metódy, tak sa to muselo posielať do Nemecka?

Áno. U nás vtedy nebola zavedená metóda na dokazovanie prítomnosti vírusu SARS-CoV-2 a kým sme sa na to nachystali, tak sme spolupracovali s Referenčným centrom pre detekciu koronavírusov, ktoré sa nachádza v Berlíne. Je to referenčné laboratórium Svetovej zdravotníckej organizácie. Tam sa zasielali všetky vzorky.

Keď to v roku 2020 prišlo, prekvapilo to vás a všetkých ľudí, ktorí tu pracujú na takýchto veciach?

Už sa objavovali prípady, kedy sa občas našlo nejaké ochorenie, ktoré tu predtým nebolo, takže tie začiatky nás až tak veľmi neprekvapili. Akonáhle bol dostupný protokol na detekciu takéhoto vírusu, tak sme sa hneď na to nachystali. Takto to prebieha aj pri nejakých iných vírusových alebo bakteriálnych ochoreniach, ktoré sa nanovo vyskytnú v republike. ÚVZ SR sa vždy takto na to nachystá.

Hovoríte, že protokol bol k dispozícii. Kde sa vzal alebo kto vám ho dal?

Ten protokol vytvorilo už spomínané Referenčné centrum Svetovej zdravotníckej organizácie na univerzite v Berlíne.

Museli ste veľa vecí meniť alebo sa učiť, aby ste zmenili tie postupy, ktoré ste používali pri chrípke a použili ich tak pri koronavíruse? Je to predsa len iný typ vírusu.

Na začiatku to nebola až taká veľká zmena, lebo to bola klasická metóda RT-PCR, ktorá sa už bežne u nás používala. Bolo treba iba dať dosyntetizovať primery a próby, ktoré detekujú tento nový vírus. Neskôr, keď už sa tých vzoriek kopilo, bolo treba laboratórium na to nachystať, lebo máme isté personálne obsadenie, ktoré tu pracuje a nie je veľké. Laboratórium bolo treba aj technicky vybaviť, aby sme boli na to nachystaní.

Predpokladám, že to musel byť pre vás príval práce, lebo dovtedy to bolo "pokojné" a potom sa to zrazu začalo valiť jedno za druhým.

Po pár kusoch to prešlo na skoro 1000 až 1500 kusov denne.

Akým spôsobom sa to vlastne robí? Dá sa to nejako ľudsky popísať, aby sme to pochopili? Ako funguje RT-PCR metóda odhaľovania prítomnosti vírusu vo vzorkách?

Podstata je, že každý živý organizmus, či už bakteriálny, alebo vírusový má v sebe určitú genetickú informáciu. Vírus SARS-Cov-2 je je takzvaný RNA vírus, takže jeho genetickou informáciou je RNA. To znamená, že keď pacientovi urobíme výter, budeme v ňom hľadať túto genetickú informáciu. Keďže v tom výtere je určité množstvo, ktoré sa ťažko detekuje, tak existujú takzvané primery - to sú krátke úseky nukleovej kyseliny, ktoré v tej celej genetickej informácii hľadajú špeciálne miesto, na ktoré sú navrhnuté, na to sadnú a tie miesta medzi tým začínajú v tej samotnej PCR pomnožovať. A to je to, čo my už vieme potom v tej reakcii vizualizovať.

Čiže zjednodušene, zoberiete vzorku, úplne maličké množstvo tej genetickej informácie a dáte ho do prístroja, ktorý ho začne množiť. Ak tam tá informácia je, vtedy sa začne množiť a tá vzorka je pozitívna?

Áno, určitú časť tej informácie namnoží.

Ako to zmenilo vašu prácu, čo sa týka bezpečnosti? My sme tu teraz síce takto civilne, ale keď sme chodili po laboratóriách, museli sme byť doslova v skafandroch.

Tak predtým sme chodili do práce laboratórne oblečení bez respirátorov, maximálne sme mali rukavice, keď sa pracovalo v biohazardných boxoch. Momentálne už k tomu musíme pristupovať s tým, že máme aj respirátory buď FFP2, alebo FFP3, rukavice a stále pribúdajú ďalšie ochranné pomôcky ako obleky.

V tom musíte byť celý deň?

V tom sa pracuje vtedy, keď robíme s infekčnou vzorkou.

Ale neviete, ktoré infekčné sú..

Keď už pracujete s daným materiálom. Keď už prejdete tú časť, že ste vizualizovali genetickú informáciu, tak už daná vzorka nie je infekčná, tým pádom už nemusíte dodržiavať až takéto prísne podmienky bezpečnosti.

Mohlo by podľa vás očkovanie ukončiť celú túto situáciu, ktorú zažívame už rok?

Toto nevieme, keďže toto je úplne nové ochorenie, ale dúfame, ako je to aj u iných infekčných ochorení, že očkovanie by veľmi efektívne vedelo pomôcť.

Nemôže sa stať, že keď toto ochorenie "porazíme", že príde ďalšie? Niečo podobné možno už "číha" niekde vo svete, lebo tých koronavírusov je obrovské množstvo.

Áno, s týmto ráta aj Svetová zdravotnícka organizácia, preto sa pravidelne na nejakú pandémiu pripravujú, bývajú na to kongresy, stretnutia...Ale väčšinou to bolo tak, že Svetová zdravotnícka organizácia sa pripravuje na pandémiu chrípky. Nikto nečakal pandémiu koronavírusu.