NR SR: Poslanci hlasovali o skrátenom legislatívnom konaní pre štátny rozpočet, ale aj zákaze dúhových vlajok

BRATISLAVA / Na štvrtkovom hlasovaní poslanci rozhodovali o ďalších dôležitých zákonoch. Posledné hlasovania však nepriaznivo ovplyvnil chaos, ktorý v NR SR vládne, ale aj hlasovania, ktoré po dvoch desaťročiach služby vypovedajú svoju poslušnosť.

Poslanci v pléne NR SR schválili skrátenie legislatívne konanie pre zákon, ktorý sa týka štátneho rozpočtu. Zo 127 prítomných poslancov hlasovalo za skrátený legislatívny proces 69, proti bolo 15 a 43 poslancov NR SR sa zdržalo. 

Poslanci nesválili ani návrh zákona o zákaze dúhových vlajok na štátnych budovách. Za hlasovalo iba 44 poslancov. Návrh poslanca Gyimesiho (OĽaNO) a poslanca Tarabu tak dostal červenú. V hre je však stále aj identický návrh zákona z dielne poslankyne Anny Záborskej (OĽaNO), ktorý poslankyňa síce predložila na klub, ale neprešiel ním a teda nebol zaradený na aktuálnu, ani na ďalšiu schôdzu.

Zatiaľ je teda jasné, že zákaz vešať na budovách štátnych inštitúcií symboly hnutí, organizácií, komunít a ideológií propagujúcich akýkoľvek druh sexuálnej orientácie sa nezavedie. A na najbližšieho pol roka by sa takýto zákon ani nemal na rokovanie parlamentu dostať. Poslanci Národnej rady (NR) SR nepodporili návrh novely zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní z dielne poslancov Národnej rady (NR) SR Tomáša Tarabu (nezaradený) a Györgya Gyimesiho (OĽANO).

Zo 129 prítomných hlasovalo len 74 poslancov, 44 boli za, proti bolo 28 a zdržali sa dvaja poslanci. Členovia klubu OĽANO okrem Gyimesiho nehlasovali, jeden člen bol proti. Návrh podporili okrem predkladateľov niektorí poslanci Sme rodina, Smeru-SD, ako aj niekoľkí nezaradení poslanci.

Slovensko vstúpi do ESA

Národná rada (NR) SR odobrila zmluvu o pridružení Slovenska k Európskej vesmírnej agentúre (ESA). Poslanci o tom rozhodli vo štvrtkovom hlasovaní. Za bolo 126 poslancov zo 134 prítomných, proti boli piati, dvaja sa zdržali a jeden nehlasoval.

Štatút pridruženého člena ESA má priniesť Slovensku možnosť zapojiť sa do zvýšeného množstva projektov, posilnenie výskumného potenciálu, ako aj nové možnosti pre slovenské firmy. "Pridružené členstvo v ESA počas obdobia nasledujúcich siedmich rokov umožní slovenským firmám priame zapojenie sa do dodávateľských reťazcov v rámci ESA, čo môže predstavovať príležitosti pre subdodávateľov automobilového alebo leteckého priemyslu diverzifikovať časť svojho portfólia," píše Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR v predloženom materiáli.

Rezort priblížil, že SR takto získa nové kontrakty pre slovenské subjekty v oblasti vesmírnych technológií a výskumu, bude môcť spolupracovať na vesmírnom výskume a participovať na programoch ESA. Takisto bude mať možnosť sa priamo zapájať do tendrov a výziev ESA či dodávateľských reťazcov. Prinesie to tiež pracovné príležitosti pre slovenských odborníkov a podporu pre slovenské startupy, malé a stredné podniky. Dodávateľské príležitosti môže využiť aj sektor softvér spoločností.

Spolupráca by mohla nakopnúť aj náš priemysel

Táto spolupráca umožní rozvoj slovenských startup a spin-off spoločností. "Ide o ambicióznejšiu a intenzívnejšiu formu spolupráce, ktorá zároveň otvára možnosť účasti slovenských subjektov v rámci vybraných voliteľných programov ESA a umožňuje priamu spoluprácu s jej členskými štátmi, čo SR doterajšia spolupráca s ESA neumožňovala," píše sa v materiáli. Príspevok do ESA v rámci pridruženého členstva pozostáva z povinného členského príspevku na pokrytie výdavkov základných aktivít agentúry a príspevku posilňujúceho národný vesmírny program.

Uzavretie zmluvy o pridružení na obdobie sedem rokov predpokladá od roku 2022 naďalej ročný odhadovaný finančný príspevok SR do ESA vo výške zhruba 4,5 milióna eur ročne a 500.000 eur ročne na prevádzku vesmírnej kancelárie. Európska vesmírna agentúra vznikla v roku 1975. Zastrešuje vesmírne projekty v Európe a združuje 22 štátov, medzi ktorými sú okrem iného Rakúsko či Česká republika. Slovensko s agentúrou spolupracuje od roku 2010. Zmluva je medzinárodnou zmluvou prezidentského typu, ktorá pre nadobudnutie platnosti pre SR vyžaduje okrem súhlasu NR SR aj ratifikáciu prezidentkou SR.