Kultúra na Slovensku: Bude mat východné Slovensko svoje Národné divadlo? MK vyžaduje širokú diskusiu

BRATISLAVA / Generálny riaditeľ trojsúborového Štátneho divadla v Košiciach Andrej Šoth sa s pomocou poslancov za OĽaNO snaží presadiť, aby bolo divadlo v Košiciach národným tak, ako je tomu v prípade Slovenského národného divadla. To by však naďalej zostalo tzv. erbovou inštitúciou Slovenska.

Spolu so šéfom košického divadla stáli v presscentre NR SR aj poslanci OĽaNO Erik Ňarjaš, ktorý kandiduje na východe v najbližších voľbách, ale aj líderka OĽaNO z posledných volieb - "obyčajná žena z východu" Mária Šofranko. 

Šoth argumentuje historickými súvislosťami

Poslanci OĽANO na stredajšej tlačovej konferencii argumentovali, že košické divadlo spĺňa všetky potrebné atribúty pre titul "národné divadlo", a to historické aj kvalitatívne. Pripomenuli jeho históriu i prácu. Nevidia dôvod, pre ktorý by Slovensko nemohlo mať národné divadlo v Bratislave aj na východe krajiny. Tvrdia, že slovenská kultúra by mala byť všade.

Prvá budova Košického divadla bola uvedená do prevádzky v roku 1788, hoci celá budova bola dokončená až o dva roky neskôr. Divadelná sála bola otvorená až v roku 1790.

Prečítajte si tiež

Heger pred odchodom na európsky samit: Priniesť má viacero riešení v oblasti energetiky

Divadlo v začiatkoch nebolo Slovenské

V divadle sa hrávalo najprv len nemecky, potom od roku 1816 striedavo maďarsky aj nemecky. Okrem divadla bola v budove znovuotvorená kaviareň a miesto si v nej našla aj reduta. Divadelná sála mala kapacitu 500 divákov. Budova bola postavená v klasickom slohu podľa projektu Štefana Brockého a Jozefa Jána Tallera.  

V roku 1924 vzniklo Východoslovenské národné divadlo, ako stály košický divadelný zbor. V repertoári mal operety, činohru a občas aj opery. V roku 1929 divadlo zaniklo kvôli hospodárskym ťažkostiam a znovuotvorené bolo v roku 1937, ako samostatná filiálka bratislavského národného divadla. Keď v roku 1938 Košice pripadli Maďarsku a prišli o svoj divadelný súbor. Počas vojny hosťovali v Košiciach spoločnosti z rôznych maďarských miest.

Prečítajte si tiež

Unikátne: Materiál vyvinutý v Silicon Valley na spevnenie aorty použili v banskobystrickej nemocnici medzi prvými v Strednej Európe

Národné na východe

V roku 1945 bolo založené Východoslovenské národné divadlo, ktorého prvým riaditeľom sa stal Janko Borodáč. Okrem činohry sa začala budovať aj opera, opereta a balet. Prvá hudobná premiéra bola opereta Poľská krv od Oskara Nedbala, prvá operná premiéra bola Verdiho La Traviata. V sezóne 1947–1948 začali hrať aj celovečerný balet. Od sezóny 1946–1947 nieslo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach a v roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo.

V 90. rokoch prešlo divadlo rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá citlivo zachovala jeho pôvodný ráz. Počas druhej Mečiarovej vlády (1994–1998) sa uskutočnil pokus zlúčiť košické divadlo s prešovským. Takto sa divadlo pod názvom Divadlo Janka Borodáča stalo súčasťou Východoslovenského divadla. V roku 1998 získalo divadlo opäť samostatnosť a vrátilo sa k názvu Štátne divadlo Košice.

Prečítajte si tiež

Európsky parlament vyzval vládu na boj proti prejavom nenávisti. Reaguje na vraždu na Zámockej ulici

Podľa historika Bartka argumenty obstoja

"Požiadavka návratu k názvu Národné divadlo je pochopiteľná a historicky zdôvodniteľná. Prvý pokus bol v rokoch 1996 - 1999. Divadlo má tri kvalitné súbory, s kvalitným repertoárom a celej šírke tvorby - svetovej i domácej. Je to otázka zriaďovateľa, v tomo prípade MK SR, akú metodiku zvolí pri zriaďovacej listine štátnych inštitúcii," uviedol pre Noviny PLUS divadelný historik a bývalý riaditeľ Baletu SND Emil Bartko. 

Zároveň poznamenal, že ekonomická otázka je veľmi citlivý faktor a spôsob určenia výšky príspevku, by mal byť premetom verejnej diskusie. "Nie z hľadisku objemu finančných prostriekov, ten je viazaný na štátny rozpočet, ale určenia objemu finančných prostriekov pre jednotlivé divadelné subjekty," poznamenal Bartko.

Prečítajte si tiež

Po letmom bozku v pivárni nasledovali urážky aj facka: LGBTI+ páru nepomohol ani manažér prevádzky

Ministerstvo tvrdí, že téma nie je na stole

"Ministerstvo kultúry SR vždy presadzovalo pri svojich rozhodnutiach transparentný a odborný prístup. Aj preto sme presvedčení, že o prípadnej zmene názvu Štátneho divadla Košice by mala rozhodnúť diskusia za účasti širokej odbornej verejnosti," uviedlo ministerstvo Natálie Milanovej. 

Rezort kultúry zároveň pripomenul, že MK SR už v dokumente Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu 2030 avizuje komplexné zhodnotenie názvov jednotlivých kultúrnych inštitúcii a ich možné premenovanie.