Slovensko bolo za vlád Smeru "Eldorádom" ruských spravodajských služieb, upozorňuje Breiner na riziká pre štát

BRATISLAVA / Kybernetická bezpečnosť a hybridné vojny sa začali v našom priestore skloňovať najmä v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine. Práve preto, by mala byť bezpečnosť štátu pre novú koalíciu na prvom mieste. Ako to s ňou môže vyzerať v najbližších rokoch? Pre Noviny PLUS to objasnil expert na hybridné hrozby Victor Breiner.

Migračná kríza trvajúca od roku 2015, pandémia covidu a tiež ruská agresia voči Ukrajine. To sú všetko udalosti, ktoré výrazne ovplyvnili bezpečnostnú situáciu nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe a jej širšom okolí. Spojené s geopolitickými zmenami a presunom ťažiska svetovej politiky do ázijského priestoru sa podpísali na radikálnej zmene bezpečnostnej situácie, na ktorú musia európske krajiny vrátane Slovenska adekvátne reagovať.

V momentálnej dobe informačnej vojny a nestability v medzinárodných vzťahoch, zvýraznenej vojnou na Ukrajine, sa do popredia dostávajú aj otázky informačnej a kybernetickej bezpečnosti. Slovensko patrí v rámci Európskej únie k jednej z najnáchylnejších krajín na hybridné hrozby a dezinformačné vplyvy. Práve informačná vojna je už dlhší čas predmetom verejnej, ale aj odbornej diskusie. Dôraz sa pritom kladie najmä na zefektívnenie ochrany štátu, ale aj nášho informačného priestoru voči destabilizačným vplyvom vonkajších aktérov.

Prečítajte si tiež

Lenč po zrode koalície kritizuje opozíciu: Dokážu pokaziť aj nepokaziteľné

Strany sa kybernetickej bezpečnosti v programoch nevenovali

Napriek všetkým týmto skutočnostiam sa v mnohých programových vyhláseniach nenachádzajú opatrenia na prevenciu voči týmto hrozbám. Predstavitelia jednotlivých strán sa síce verejne vyjadrujú k aktuálnym otázkam bezpečnosti, no konkrétne kroky na ochanu nášho informačného priestoru sa nachádzajú iba v niektorých programoch politických strán, a aj to sa rôznia podľa ich ideologického smerovania.

Prečítajte si tiež

Politici reagujú na novú koalíciu: Memorandum mafie, reči o falošnom dokumente aj vláda temna

Eldoráda pre ruské spravodajské služby?

Victor Breiner pre Noviny PLUS TV JOJ uviedol, že dnes je ešte ťažké prognózovať, ako sa bude bezpečnosť nášho štátu vyvíjať, ale určité predpoklady sú na mieste. "Je jasné, že silové rezorty si bude chcieť ponechať Smer-SD a aktuálne sa ako šéf obrany skloňuje Robert Kaliňák.  Keďže Vojenské spravodajstvo kontroluje minister obrany, bude mať SMER možno kontrolu nad oboma spravodajskými službami. Dnes už na základe mnohých verejne známych informácií, vyjadrení, analýz vieme, že Slovensko bolo za vlád SMERu "Eldorádom" ruských spravodajských služieb," uviedol Breiner. 

Ako dobrý príklad uviedol úspešnú kultiváciu samozvanej spravodajskej alternatívy a normalizáciu naratívov, ktoré priamo podporujú ruský zahraničnopolitický záujem na Slovensku. "V konečnom dôsledku, integrácia ruskej propagandy do kampane pomohla SMERu vyhrať voľby. Vzhľadom na tento v regióne pomerne nevídaný úspech vlastnej spravodajskej činnosti, bude ruský, maďarský a čínsky záujem pôsobiť v šedej zóne na Slovensku narastať. Už bývalá vláda Igora Matovič a Eduarda Hegera sa s touto hrozbou nedokázala vysporiadať a nevidím dôvod, prečo by to tá budúca vôbec mala skúšať," dodal pre Noviny PLUS TV JOJ. 

Prečítajte si tiež

Nová vládna koalícia sľubuje "raj na zemi": Rozdelili si ministerstvá, SNS má jedno navyše

Čo bude znamenať Smer v bezpečnostných službách?

Podľa experta bolo zásadným zlyhaním posledných dvoch vlád (od roku 2020) formovanie obrannej politiky, dokonale ignorujúc potrebu brániť štát a jeho obyvateľov aj v kognitívnej doméne. "Tam kde nepriateľ útočí na rozhodovacie procesy domáceho obyvateľstva v cieľovej krajine, presne ako tomu je na Slovensku už 10 rokov," poznamenal Breiner. 

Vysvetlil, že pre NATO je kognitívna doména tzv. šiestou operačnou doménou, popri tradičných zem, vzduch, more, kyber, vesmír, ktorú pokladá za kľúčovú pri vytváraní aj národných obranných politík. "Škoda, že na Slovensku sme si to nevšimli. Vzhľadom na to, SMER, Andrej Danko a jeho klub a do určitej miery aj niektorí členovia HLASU v kampani aktívne využívali zraniteľnosti SR v kognitívnej doméne, čo je tam kde sa štát, kvôli babráctvu jeho bývalých vedúcich predstaviteľov odmietol brániť," doplnil Breiner.

"Nemám dôvod očakávať, že od kohokoľvek z budúcej vlády bude vychádzať iniciatíva aktualizovať obrannú politiku SR. Bez ohľadu na bezpečnostný záujem SR, by išli proti vlastnému záujmu," uzavrel. 

Prečítajte si tiež

Rozhovor s policajným prezidentom Štefanom Hamranom o jeho odchode

Čo vraveli pred voľbami?

Napriek tomu, že Slovensko je súčasťou Severoatlantickej aliancie, názory politických strán na túto organizáciu a zapojenie našej krajiny do jej štruk'tur sa rôznili. Na dnešnom podpise memoranda o budúcej vláde síce všetci traja lídri tvrdili, že nechcú meniť zahraničné ukotvenie Slovenska, ale zároveň svorne tvrdili, že v medzinárodných štruktúrach treba presadzovať slovenské záujmy. 

NATO (ne)priateľ?

Členstvo v NATO považujú za súčasť našej obrany predovšetkým pravicové, liberálne a progresívne strany.  Prozápadné smerovanie Slovenska a pevná pozícia v rámci Severoatlantickej aliancie a Európskej únie je pre nich kľúčovým prvkom zahraničnej politiky, ktorý by mal byť zachovaný.

Strany ako Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita, KDH, Hlas-SD, ale aj Demokrati považujú naše členstvo v týchto organizáciách za základný prvok našej obrany a chcú rozvíjať našu bezpečnostnú politiku pomocou mechanizmov spoločnej obrany. Taktiež chcú dodržať náš záväzok na investíciu do obrany vo výške 2 % HDP.

V druhom tábore sa nachádza napríklad strana Smer-SSD, ktorá tvrdí, že po voľbách v roku 2020 "suverenita a obhajoba národno-štátnych záujmov prestala byť súčasťou slovenskej zahraničnej politiky." Pre stranu je podstatné pokračovať v zahraničnej politike na "všetky štyri svetové strany" v kontexte nášho členstva v EÚ a NATO.

Napriek tomu, že strana podporuje mierové rokovania pre Ukrajinu a tiež posielanie humanitárnej pomoci, tak v otázke ďalšej podpory sa jej názor od ostatných strán politického spektra líši. Smer-SSD odmieta vojenskú pomoc, ktorá podľa neho predlžuje konflikt a utrpenie. Taktiež zo znepokojením vníma aktivity USA a EÚ, čo podľa Smeru vyústilo do nového strategického spojenectva medzi Ruskou federáciou a Čínou.