19°
Bratislava
Exminister Lengvarský: Hlavným problémom slovenského zdravotníctva nie sú peniaze
Exminister Lengvarský: Hlavným problémom slovenského zdravotníctva nie sú peniaze
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Bývalý minister zdravotníctva a generál vo výslužbe Vladimír Lengvarský bol hosťom v podcaste JOJ24. V otvorenom rozhovore s redaktorkou Barbarou Jánošovou sa po rokoch vrátil k svojmu pôsobeniu vo vláde počas pandémie, vysvetlil svoje slová o politickej korupcii, zhodnotil stav slovenského zdravotníctva, plán obnovy aj výstavbu nových vojenských nemocníc. Lengvarský, ktorý dnes pôsobí ako zástupca riaditeľa v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku, zdôraznil, že vstup do politiky bral ako vojenskú úlohu a svoje rozhodnutie napriek náročnému obdobiu neľutuje.
O politickej korupcii a odchode z ministerstva
Pri odchode z prezidentského paláca Vladimír Lengvarský vyhlásil, že prostredie na ministerstve bolo ovplyvnené politickou korupciou, nedostačujúcimi skúsenosťami a bolo preňho ďalej neakceptovateľné. Po rokoch toto vyhlásenie spresnil: „Politik musí mať podporu svojej strany alebo koalície, ktorá je aktuálne pri moci. V mojom prípade to tak nebolo,“
Politickú korupciu opísal ako obchod medzi stranami štýlom „niečo za niečo“, ktorý bol často na úkor občanov. Čelil neustálym tlakom na personálne výmeny, napríklad na postoch riaditeľov nemocníc či podriadených organizácií. Podľa vlastných slov týmto tlakom v 99 % prípadov odolal.
Ako jedno zo svojich posledných rozhodnutí pred demisiou podpísal usmernenie o tranzícii. „Chcel som spraviť aspoň jednu slušnú a dobrú vec na konci,“ uviedol s tým, že išlo len o odborný štandard pre lekárov a zjednodušenie procesov pre úzky okruh ľudí bez nutnosti chirurgických zákrokov.
Pozrite si celý podcast tu:
Plán obnovy a sporná výzva za 212 miliónov eur
Bývalý minister sa vyjadril aj k preverovanej výzve z plánu obnovy v hodnote 212 miliónov eur na obnovu nemocníc, pri ktorej sa spomínali podozrenia z úplatkov. Lengvarský akékoľvek zákulisné dohody či vydieranie zo svojej strany jednoznačne vylúčil.
„Na tú výzvu za 212 miliónov neboli poriadne projekty. Problém bol skôr nájsť zariadenia, ktoré boli schopné splniť podmienky nastavené v pláne obnovy,“ zdôraznil. Celý plán obnovy v zdravotníctve označil s odstupom času za „science fiction“, keďže štát chcel za päť a pol roka postaviť 3 500 nových lôžok, zatiaľ čo súkromní poskytovatelia stavajú jednu nemocnicu aj sedem rokov. Pôvodný zámer exministra Krajčího dať prostriedky len štátnym nemocniciam musel byť po zásahu Európskej komisie zmenený v prospech neštátnych poskytovateľov.
Pandémia: Chaotické riadenie a zmätočné opatrenia
Pri spomienkach na obdobie pandémie Lengvarský priznal, že riadenie štátu v prvej fáze bolo mimoriadne zmätočné. Chýbali skúsenosti s krízovým manažmentom väčších celkov.
„Sedieť na porade štyri hodiny a baviť sa o tom, že uzavrieme jednu oblasť, a po štyroch hodinách nevedieť, o čom to bolo... Záver, že ty spravíš toto a ty toto, tam jednoducho nebol,“ opísal chaotické rozhodovanie na začiatku pandémie. Kriticky sa postavil aj k mobilným odberovým miestam (MOM), ktoré podľa neho nefungovali dobre od začiatku.
Na adresu spravodajskej správy o riadení pandémie od splnomocnenca Petra Kotlára poznamenal, že je voči jeho záverom skeptický a pochybuje o jeho kompetentnosti na takúto prácu. S expremiérom Igorom Matovičom podľa vlastných slov od odchodu z funkcie nekomunikuje a politické kontakty prerušil.
Hlavné problémy zdravotníctva a bezplatná starostlivosť ako mýtus
Podľa Lengvarského nie je hlavným problémom slovenského zdravotníctva nedostatok peňazí, hoci v porovnaní s Českom ide do systému o miliardu eur ročne menej. Problém vidí v neexistencii otvorenej komunikácie s občanmi.
„Nie je taký štát v Európe, kde by bola zdravotná starostlivosť úplne bezplatná. Je nutné férovo povedať občanom: na toto štát má a na toto už nemá,“ vyhlásil exminister.
Zároveň upozornil na nadužívanie systému niektorými pacientmi a záchranných služieb, ktoré slúžia ako „taxík do mesta“. Uviedol príklad pacienta, ktorého na urgentný príjem doviezla záchranka 76-krát za sedem mesiacov. Riešenie vidí v prísnejšom dohľade zdravotných poisťovní a zavedení jasných spoluúčastí či definovaní nároku.
Výstavba nových vojenských nemocníc a návrat k civilu
K téme výstavby nových vojenských nemocníc v Prešove a Vajnoroch sa Lengvarský vyjadril podporne. Rozširovanie vojenského zdravotníctva má podľa neho opodstatnenie vzhľadom na geopolitickú situáciu a potrebu výcviku zdravotníckeho personálu, ktorý by v prípade krízy či vojny riadil zdravotníctvo.
Oceňuje, že súčasné vedenie rezortu obrany pokračuje v rekonštrukcii Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku. Na výstavbu ako takú však priamy dosah zo svojej pozície zástupcu riaditeľa nemá a venuje sa bežnému chodu nemocnice a odborno-vojenským otázkam.
Na záver Lengvarský potvrdil, že návrat do politiky neplánuje. „Nemám to v povahe, aby som sa niekde verejne vyjadroval často. Žijem normálny život,“ uzavrel s tým, že napriek náročnému obdobiu sa jeho osobný život vrátil do starých koľají.
Súvisiace články
Odporúčame
