Polojasno
Bratislava
Emília
24.11.2024
Vedeli ste o tom, že za niektorú zeleninu platíte viac? Financmajster Horváth hovorí o nelogickej DPH
Zdielať na

Vedeli ste o tom, že za niektorú zeleninu platíte viac? Financmajster Horváth hovorí o nelogickej DPH

BRATISLAVA / Zatiaľ čo taká špargľa má len 10 % DPH, za mrkvu si riadne priplatíte. Minister financií Ódorovej vlády Michal Horváth hovorí o absurdnostiach a výnimkách, na ktoré na rezorte narazil.

Zatiaľ čo SaS chce po voľbách rovnú 19 % daň, Michal Horváth hovorí o väčších problémoch, ktoré treba riešiť. Po predstavení PVV po rokovaní vlády v pondelok (12. 6. 2023) hovoril Michal Horváth pre Noviny PLUS TV JOJ o určitých nelogických prístupoch k DPH na potraviny. A nielen to. 

Viac vo videu:

​Štátny rozpočet nie je v dobrom stave

Ministerstvo financií uviedlo, že štátny rozpočet dosiahol ku koncu mája 2023 schodok vo výške 3 320,3 mil. eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 443,7 mil. eur (+6,5 %). Výdavky štátneho rozpočtu boli pri medziročnom porovnaní tiež vyššie, a to o 2 218,9 mil. eur (+26,6 %). Uvedené znamenalo medziročné zhoršenie hospodárenia štátneho rozpočtu o 1 775,2 mil. eur (+114,9 %).

V rozpočte na tento rok sa počítalo s určitou rezervou na nové legislatívne opatrenia, tá je však už dvojnásobne prekročená. Vláda je viazaná schváleným rozpočtom a ak nepríde k jeho zmene v Národnej rade (NR) SR, čo už do volieb nie je pravdepodobné, bude v ňom musieť hľadať dodatočné úspory. Na rokovaní finančného výboru parlamentu na to upozornil minister financií Michal Horváth.

Čo vláda predstavila v PVV?

Peniaze nerastú na stromoch. Zdravé verejné financie sú jedinou zodpovednou cestou voči súčasným aj budúcim generáciám

  • Vláda sa hodnotovo hlási k potrebe obnoviť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, princípu hodnoty za peniaze pri spravovaní verejných prostriedkov a potrebe osobitne chrániť zraniteľné skupiny obyvateľstva. Pripravíme strednodobý plán na ozdravenie verejných financií. Prehodnotíme systém pomoci domácnostiam s cenami energií s cieľom zvýšiť jeho adresnosť a motiváciu efektívne hospodáriť s energiami. Upravíme pravidlá pre posudzovanie verejných investícií s dôrazom na skoré hodnotenie veľkých projektov. Pripravíme plán opatrení smerujúcich k modernizácii a zjednodušeniu 9 daňového systému s cieľom podporiť dlhodobý ekonomický rast, férovosť systému a boj s klimatickými zmenami.

  • Predstavíme návrh dlhodobých systémových zmien v rozpočtovom procese a v štruktúre verejných výdavkov tak, aby dokázali čeliť budúcim výzvam Slovenska. Navrhneme zlepšenie procesu schvaľovania materiálov na úrovni vlády i parlamentu, ktorý bude založený na rozhodovaní podľa dát, zvýši informovanosť širokej verejnosti a vytvorí predvídateľné právne prostredie so zreteľom na občanov a rozpočet verejnej správy. Predstavíme plán na postupné ozdravenie verejných financií (priorita vlády). Plán bude vychádzať z dôkladného posúdenia stavu verejných financií v roku 2023 berúc do úvahy riziká vývoja v tomto roku.

  • Plán zabezpečí pre verejné financie postupný, pre ekonomiku a spoločnosť zvládnuteľný, ale výrazný posun smerom k obnove dlhodobej udržateľnosti. Pripravíme širší zoznam opatrení, z ktorých si bude môcť nová, demokraticky zvolená vláda, vybrať opatrenia, ktoré výrazne zlepšia hospodárenie verejných financií v porovnaní so súčasnými očakávaniami. Cielené úrovne schodkov verejných financií by mali spĺňať naše záväzky vyplývajúce z domácej aj európskej legislatívy.

  • Navrhované opatrenia budú vychádzať zo širokého odborného konsenzu tak, aby čo najmenej doliehali na ekonomický rast, podporovali súdržnosť v spoločnosti a prispievali k cieľom v environmentálnej oblasti. Pre opatrenia, ktoré nemožno uviesť do praxe okamžite, pripravíme plán úloh. Ozdravný plán pre verejné financie sprevádzaný konkrétnym zoznamom opatrení by mal po jeho uvedení do praxe posilniť dôveru finančných trhov v schopnosť Slovenska splácať svoje záväzky aj v dlhodobom horizonte. Revízia systému pomoci s cenami energií pre domácnosti.

  • Rozdelenie nákladov energetickej krízy medzi štátom, podnikmi a domácnosťami je dôležitou otázkou z hľadiska verejných financií, ako aj zachovania súdržnosti v spoločnosti. V súčasnosti uplatňovaný spôsob ochrany rozpočtov domácností pred dôsledkami energetickej krízy je pre štát veľmi nákladný a dlhodobo neudržateľný. Vyhodnotíme možnosti adresnejšej kompenzácie nárastu cien energií, ako aj spôsobu posilniť zrýchlenie znižovania energetickej náročnosti bývania.

  • Pripravíme plán úloh pre zvolenú alternatívu, ktorú zapracujeme aj do aktualizácie makroekonomického vývoja. Nové pravidlá pre hodnotenie verejných investícií. Predstavíme návrh na zmenu hodnotenia investícií s cieľom zamerať sa na hodnotenie veľkých projektov čo najskôr v procese ich prípravy. Môžu sa tým ušetriť nemalé finančné prostriedky, ktoré sa potom dajú použiť inde, alebo sa môže pre občanov zabezpečiť vyššia pridaná hodnota za rovnaký objem vynaložených prostriedkov. Zároveň prispôsobíme rozsah podkladov a hĺbku hodnotenia objemu investície.

Modernizácia a zjednodušenie daňového systému

  • Pripravíme plán úloh smerujúci k úprave daňového mixu tak, aby výraznejšie podporoval ekonomickú aktivitu znižovaním daňového zaťaženia práce pri súčasnom prehodnotení zdanenia spotreby, majetku a negatívnych externalít. Moderný daňový systém by mal viac odzrkadľovať aj ciele v environmentálnej oblasti. V rámci modernizácie daňového systému sa zameriame na posilnenie odolnosti 10 daňového systému proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Budeme ďalej rozširovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny daňových informácií. S postupným zvyšovaním komplexnosti daňového systému nastal čas na jeho celkové zjednodušenie.

  • S cieľom zefektívnenia plnenia daňových povinností navrhneme opatrenia na zrušenie nesystémových výnimiek, čo by malo tiež prispieť k ozdraveniu verejných financií. Zároveň budeme pokračovať v iniciatívach na podporu dodržiavania daňových predpisov a k ďalšiemu rozvoju digitalizácie správy daní a poplatkov. Hlavnou myšlienkou pripravovaných iniciatív je najmä posilnenie inštitútu prevencie pred daňovými únikmi a dosiahnutie zníženia administratívnej záťaže.

  • Zmeny v rozpočtovom procese a štruktúre výdavkov. Budeme pokračovať v systémových zmenách v rozpočtovom procese s cieľom plne ho pripraviť na systém výdavkových limitov. Pripravíme komplexný materiál na verejnú diskusiu o dlhodobých výdavkových prioritách Slovenska, ich spoločenskom prínose a zmenách v štruktúre verejných výdavkov. Slovenské verejné financie budú v budúcnosti čeliť mnohým výzvam. Okrem zaostávajúcich výsledkov verejných politík oproti vyspelým krajinám bude tlak na verejné výdavky vytvárať aj potreba posilniť obranyschopnosť a bezpečnosť krajiny rešpektujúc medzinárodné záväzky, ako aj starnutie obyvateľstva či zmena klímy.

  • Pri zlom stave dlhodobej udržateľnosti verejných financií a malom priestore zvyšovať výdavky bude nutné na tieto výzvy reagovať aj prerozdelením a hľadaním priorít v oblasti výdavkov. Posilnenie rozhodovania podľa dát. Pripravíme analýzu skúmajúcu možnosti a výhody administratívneho systému združujúceho existujúce údaje verejnej správy pre prípravu prospešnejších verejných politík. Zlepšenie procesu tvorby a hodnotenia regulácií a politík prinesie informovanejšie rozhodnutia, čo sa v konečnom dôsledku pretaví do lepších politík a posilní dôveru občanov v inštitúcie verejnej správy. Sfunkčnenie dlhovej brzdy. Pripravíme základné tézy novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

  • Táto úprava zmení sankčné pásma a súvisiaci systém sankcií, naviaže ich na ukazovateľ čistého dlhu a ukotví základné rámce výdavkových limitov v ústavnom zákone. Umožní tým, aby dlhová brzda opätovne pôsobila ako účinný mechanizmus zvyšujúci politické náklady prenášania finančného bremena na budúce generácie. Pripravený návrh bude tiež aktualizovať úlohy a postavenie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tak, aby zodpovedala novej legislatíve a spoločenským výzvam. Od lacnej pracovnej sily k znalostnej a inovatívnej ekonomike. Od energetickej závislosti k čistej a cenovo dostupnej energii. Vláda vníma dobre fungujúce trhové mechanizmy a postupný prechod na znalostnú ekonomiku ako základ dlhodobej prosperity Slovenska.

  • Zároveň sa hlási k ambícii zvyšovať transparentnosť podmienok pre podnikanie pri znižujúcej sa administratívnej záťaži. Kladie si za cieľ smerovať k jasným, predvídateľným a transparentným pravidlám v oblasti trhu s elektrinou a plynom. Zabezpečí adekvátnu a adresnú pomoc pre domácnosti, priemysel, podnikateľský sektor a vybrané subjekty verejnej správy. Hlási sa k záväzkom v rámci klimatickej zmeny a bude vytvárať podmienky pre opatrenia, ktoré budú citlivo zohľadňovať 11 bezpečnosť dodávok energií, ich cenovú dostupnosť a vplyvy na konkurencieschopnosť priemyslu a podnikateľského sektora. Bude napĺňať všetky míľniky a záväzky vyplývajúce z existujúcich a budúcich investičných zmlúv.

  • Podpora investičných projektov bude primárne sústredená do menej rozvinutých okresov a prioritu budú mať projekty s vysokou pridanou hodnotou. Krátkodobé priority Zníženie neistoty na trhu s energiami. Vláda prehodnotí nástroje na pomoc v boji s energetickou krízou na podnikateľský sektor, domácnosti a verejnú správu bez zhoršovania stavu verejných financií. V spolupráci s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zadefinuje jasné, predvídateľné a transparentné pravidlá v oblasti trhu s elektrinou a plynom. Rozvoj investícií pomáhajúci znižovať regionálne rozdiely.

  • Vláda bude pokračovať v napĺňaní míľnikov a záväzkov SR vyplývajúcich z investičných zmlúv. Súčasne bude napredovať v začatých investičných projektoch priemyselných parkov tak, aby sa ďalej posilňovala konkurencieschopnosť SR pri získavaní nových investícií. Podpora investičných projektov sa bude sústreďovať do menej rozvinutých regiónov. Prednosť budú mať inovatívne projekty s vysokou pridanou hodnotou, prvkami digitalizácie alebo zelenej transformácie a vysokou mierou inteligentného priemyslu, či podnikového výskumu. Zlepšovanie podnikateľského prostredia. Vláda prijme kroky na podporu podnikania a aplikuje už pripravované opatrenia na zníženie byrokratickej záťaže podnikania.

  • V rámci novely Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov zabezpečí nevyhnutné zmeny súvisiace s implementáciou ochrany pred neopodstatneným zvyšovaním administratívnej záťaže (z angl. „gold-platingom“). Strednodobé priority Energetická transformácia krajiny pre udržateľný rast. Cieľom vlády bude zosúladiť ambície v oblasti klimatických zmien a špecifiká slovenskej energetiky, hospodárstva a cenovej dostupnosti energií.

  • Pre novú vládu pripravíme návrh opatrení a záväzkov ako podklad pre aktualizáciu Národného energetického a klimatického plánu (NECP) do podoby, ktorú je Slovenská republika povinná vypracovať v súlade s európskou legislatívou. Súčasťou aktualizácie plánu budú aj alternatívy energetickej transformácie krajiny s cieľom zabezpečiť trvalú udržateľnosť, cenovú dostupnosť energií, konkurencieschopnosť priemyslu a podnikateľského sektoru a zároveň dlhodobú bezpečnosť dodávok energií. Rozvoj podnikateľského prostredia. Rozhodnutia budeme prijímať na základe odborných podkladov, analýz a posudzovania vybraných vplyvov.

  • Vláda navrhne obnovenie práva na uplatňovanie zásadných pripomienok v procese pripomienkového konania všetkým zástupcom podnikateľov, neziskových organizácií a odbornej verejnosti tak, ako to bolo pred septembrom 2022. V budúcnosti je potrebné ďalej znížiť regulačné zaťaženie podnikania, čo pomôže prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti, produktivity a v neposlednom rade pomôže konsolidovať verejné financie. 12 Väčší dôraz na inovácie (priorita vlády). Investície do výskumu, vývoja a inovácií sú najefektívnejším spôsobom, ako zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť ekonomiky a kvalitu života v krajine.

  • Model dobiehania vyspelých ekonomík vďaka zahraničným investíciám využívajúcim nákladovú efektívnosť je takmer vyčerpaný a krajina potrebuje dôsledne implementovať stratégiu prechodu na znalostnú ekonomiku. Budúca konkurencieschopnosť ekonomiky sa musí opierať o intenzívne využívanie moderných technológií a inovácií v dátovej ekonomike, vo výrobe, mobilite, poľnohospodárstve a energetike. Vláda má preto ambíciu do konca septembra 2023 navrhnúť kroky, ktoré nasmerujú krajinu na trajektóriu digitálnej transformácie.

Súvisiace články