Čaputová vyhlásila refendum na január: Je to najskorší možný dátum, dôvodov je viacero, reaguje na kritiku politikov

BRATISLAVA / Prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila referendum s jednou otázkou na koniec januára. To sa ale nepáči opozičným politikom, ktorí žiadali jeho konanie na 29. októbra, teda v deň spojených volieb. Hlava štátu preto zareagovala na ich kritické reakcie a verejne vysvetlila dôvody svojho rozhodnutia.

Krátko po novom roku sa bude konať referendum. Občania sa v ňom budú môcť vyjadriť, či súhlasia so skrátním volebného obdobia. Dátum, ktorý vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová je 21. januára. Spravila tak potom, ako Ústavný súd SR rozhodol o tom, že otázka týkajúca sa bezodkladnej demisii vlády nie je v súlade s Ústavou SR.

Na margo toho sa v posledných dňoch vyjadrili viacerí politici. Výnimkou nebol ani víkend, na čo prezidentka zareagovala. "V nedeľu som si vypočula, že termín konania referenda 21. januára podľa niektorých poslancov nie je dobrý. Ako najskorší možný termín ho odporučil Odbor volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra. Vychádza to totiž z lehôt potrebných pre hlasovanie zo zahraničia a tiež z lehôt na samotnú prípravu referenda," napísala na sociálnej sieti.

Najneskorší možný termín by pritom podľa ústavných lehôt mohol byť 12. február. "Jediné termíny, ktoré teda pre konanie referenda ešte pripadali do úvahy, boli 28. január, 4. február a 11. február. Som zvedavá na diskusiu, v čom by boli tieto termíny lepšie. V počasí asi ťažko," dodala.

Prečítajte si tiež

Prezidentka vyhlásila dátum referenda: Smer prská, Heger hovorí o smeráckej kampani za štátne

​Reagovala taktiež na výčitku, že referendum o jednej otázke mohla vyhlásiť už 29. októbra, teda v deň spojených komunálnych a VÚC volieb a referendum o druhej otázke po rozhzodnutí Ústavného súdu SR. "Nemohla som, pretože som viazaná petíciou v podobe, v akej mi bola doručená, teda s dvomi otázkami v jednej petícii. Ak by mi boli doručené dve petície, pre každú otázku samostatne, potom by bolo možné vyhlásiť dve referendá v rôznych termínoch konania," zakončila Čaputová.

"Najskôr sa nezmyselne obrátila (prezidentka, pozn. red.) na Ústavný súd SR, hoci vedela, že referendum bude musieť vyhlásiť. Urobila tak len preto, aby sa referendum nemuselo konať 29. októbra tohto roku počas lokálnych volieb. Lebo by bolo úspešné," reagoval predseda Smeru-SD Robert Fico. 

Platné na druhý pokus

Referendum je podľa zákona platné len v prípade, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov. Na Slovensku sa konalo viacero referend, tie sa okrem iného týkali aj predčasného ukončenia volebného obdobia. Avšak jediné platné referendum v histórii Slovenska bolo to, ktoré sa občanov pýtalo na vstup krajiny do Európskej únie.

Referendum, ktoré prezidentka vyhlásila, iniciuje opozícia na čele so Smerom-SD. Prvý pokus opozičné strany iniciovali v roku 2021. V máji 2021 do Prezidentského paláca predložili približne 585-tisíc petičných podpisov, pričom na vyhlásenie referenda je potrebných minimálne 350-tisíc podpisov.

Prezidentka vyhlásila, že sa s formuláciou otázok obráti na Ústavný súd SR, ktorý následne rozhodol, že nie sú v súlade s Ústavou SR. Následne opozícia iniciovala ďalšiu petičnú akciu s novou formuláciou otázok. V tomto prípade bola jedna z nich posúdená Ústavným súdom SR s výsledkom, že je v rozpore s Ústavou. Referendum obsahujúce jednu otázku sa tak bude konať 21. januára 2023.