Oldrich
3.12.2022
Historicky najdlhšie hlasovanie v NR SR už trvá cez 5 hodín: Matovičove bločky poslanci SaS zablokovali
Zdielať na

Historicky najdlhšie hlasovanie v NR SR už trvá cez 5 hodín: Matovičove bločky poslanci SaS zablokovali

BRATISLAVA / Po "hackerskom" útoku z ktorého sa vykľul zle zapojený kábel poslanca Róberta Haláka (OĽaNO) sa poslanci vrátili do NR SR kde ich čaká hlasovanie o 70. zákonoch. Hlasovanie by malo trvať hodiny a po každej hodine by mala byť prestávka. Na záver poslanci neschválili cashback ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). Poslanci zablokovali NR SR. Prítomných ich bolo len 70.

Na úvod schôdze, ktorá sa začala o deviatej ráno, bolo v pléne prítomných minimum poslancov. Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) uviedol, že z rokovacieho dňa sa neospravedlnil nikto. O jedenástej podpredseda NR SR za Smer-SD prerušil schôdzu na 10 minút, nakoľko v pléne NR SR nebol dostatok poslancov. 

Hlasovanie bez výpadku zariadení?

​Poslanci schválili procedurálny návrh poslanca Suska, ktorý žiadal, aby sa návrh zákona týkajúci sa zákonníka práce presunul na ďalšiu schôdzu. Plénum NR SR schválilo aj to, že niekoľko vládnych návrhov zákonov sa presúva na 75. schôdzu NR SR.

Zákon dopĺňajúci Správny poriadok schválilo 95 poslancov NR SR. Prítomných bolo 113. Zákon bol z dielene Milana Vetráka, Anny Remiášovej, Jána Kerekrétiho, Dominika Drdula a Miloša Svrčeka. Plénom prešiel aj pozmeňujúci návrh z dielne Lukáša Kyselicu a zákon plynule prešiel do tretieho čítania s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Novela trestného poriadku bola schválená parlamentom. 

Verejný ochranca práv zostane na svojom poste, až do momentu výmeny

Prešiel aj návrh na zmenu ústavneho zákona z dielne poslankyne Marcinkovej, poslanca Ledeckého, šéfky  (klub SaS). Návrh zákona schválili a zákon prešiel tretím čítaním. 

Verejný ochranca práv bude môcť zostať vo funkcii až do zloženia sľubu nového ombudsmana. Vyplýva to z novely Ústavy SR, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Právnou úpravou chcú poslanci dosiahnuť funkčnosť verejného ochrancu práv, ktorý je ústavným orgánom, a to v prípade, že napríklad parlament nezvolí nového verejného ochrancu práv ešte pred uplynutím funkčného obdobia aktuálnemu ombudsmanovi.

"Tým sa dosahuje ústavne legitímny cieľ zabezpečenia aktívnej ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe návrhu.

Návrh ústavného zákona zároveň podľa poslancov reflektuje súčasnú ústavne nevyhovujúcu situáciu v praxi, keď od 29. marca, keď uplynulo funkčné obdobie verejnej ochrankyni práv Márii Patakyovej, nie je funkcia verejného ochrancu práv obsadená a Národná rada SR zatiaľ nepristúpila k pokusu zvoliť nového verejného ochrancu práv.

Ďalšia novela Ústavy SR má smolu

Národnou radou neprešiel návrh zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Anny Zemanovej, Petra Osuského a Vladimíry Marcinkovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie (tlač 874). Poslanci návrh neschválili ako celok. Parlament tak nebude môcť poverovať Výbor NR SR pre európske záležitosti schvaľovať stanoviská aj k ďalším záležitostiam Európskej únie (EÚ) než len k právne záväzným aktom.

Za legislatívnu zmenu hlasovalo 84 zo 144 prítomných poslancov, proti bolo 51 poslancov. Autori novely nepovažujú aktuálne znenie zákona za úplne logické.

"Ak ústavný zákon zveruje NR SR možnosť poveriť Výbor NR SR pre európske záležitosti výkonom pôsobnosti v takej dôležitej veci, ako je prijímanie stanovísk SR k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a EÚ, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov EÚ, nie je dôvod, aby NR SR nemala možnosť urobiť tak aj vo vzťahu k schvaľovaniu stanovísk SR k ďalším záležitostiam EÚ," argumentovali v dôvodovej správe.

Konflikt kvôli prílepku k znižovaniu DPH

K zákonu o znížení DPH sa poslanec Gyimesi (OĽaNO) snažil podľa poslanca za SaS Ondreja Dostála nielen, že postupovať proti rokovaciemu poriadku NR SR, ale zároveň vyhovieť bankám vo forme prílepku. Gyimesi argumentoval tým, že "o lobbingu nemôže byť ani reči, lebo má banky rád, ako koza nôž". Sulík na margo návrhu zákona uviedol, že ide o unásilňovanie zákona na ktorom sa SaS zúčastňovať nebude. Boris Kollár uznal, že je to ohýbanie zákona cez koleno a preto sa o Gyimesiho návrhu zákona sa v súvislosti so znížením DPH hlasovať nebude.

NR SR nie je uznášaniaschopná a tak neprešlo ani samotné zníženie DPH. SaS vytiahla karty, nakoľko DPH by sa mala znížiť pre prevádzkovateľov vlekov v lyžiarskych strediskách. "Škoda, že Boris Kollár nevlastní aj jednu, alebo dve reštaurácie," poznamenal vo vyhlásení líder ekonomických liberálov a exminister hospodárdtva Richard Sulík.

Po 15 minútovej prestávke je NR SR opäť uznášaniaschopná a hlasovanie pokračuje. NR SR je zatiaľ len na treťom bode, a to po vyše hodine hlasovania. Dôvodom je to, že ministri otvárajú druhé čítania či tretie čítania do ktorých sa vkladajú pozmeňujúce návrhy. 

Štátne sviatky a dni pracovného pokoja

Zákon z dielne Gábora Grendela a Anny Andrejuvovej uviedol poslanec Róbert "Hacker" Halák. Zo 142 poslancov bolo za 75 poslanecov. Následne zhasla obrazovka, pričom systém chybne ukázal, že návrh zákona plénum neschválilo. Poslanci sa na tejto okolnosti začali nahlas zabávať s tým, že poslanec je hacker a systém opäť vyradil. "Už mi nič nedávajte robiť," poznamenal Halák spoza rečníckeho pultu.  

"Pandémia COVID-19 zásadne ovplyvnila životy ľudí nielen na Slovensku, ale po celom svete. Najväčšiu traumu spôsobila rodinám, ktorým vzala ich blízkych. Počet obetí pandémie COVID-19 v celosvetovom meradle presiahol 6 miliónov. V Slovenskej republike ich bolo podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií viac ako 20 tisíc. Za každým číslom sú osudy konkrétnych ľudí. Ich pozostalí združení v Občianskom združení Skutočné obete sa usilujú o pripomenutie pamiatky svojich blízkych aj iniciatívou na schválenie Dňa obetí pandémie COVID-19 v zákone o štátnych sviatkoch, pričom ako dátum na určenie tohto pamätného dňa v kalendári navrhujú ustanoviť 6. marec, teda deň prvého potvrdeného prípadu ochorenia COVID-19 na Slovensku," uviedli predkladatelai v dôvodovej správe. 

Na Slovensku pribudnú dva nové pamätné dni. Deň obetí pandémie COVID-19 bude pripadať na 6. marca. Zároveň sa 22. september stane Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch. Vyplýva to z dvoch noviel zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktoré v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Predkladatelia upozornili, že pozostalí obetí pandémie na Slovensku sa spojili v občianskom združení Skutočné obete a usilovali sa o pripomenutie pamiatky svojich blízkych aj iniciatívou na schválenie dňa obetí pandémie. Pamätný deň bude pripadať na 6. marca, pretože je to deň prvého potvrdeného prípadu ochorenia COVID-19 na Slovensku.

Druhým pamätným dňom chcú poslanci docieliť, aby sa problematike rizikového správania žiakov a študentov venoval adekvátny priestor. Dátum 22. september súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, keď by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike, keďže vedenie škôl je prvé týždne zaťažené agendou spojenou so zberom dát či evidencie žiakov a študentov. Nová legislatíva má byť účinná od januára 2023.

​NR SR schválila aj novelu štátnej pokladnice

Výdavky osobitného účtu Štátnej pokladnice sa rozšíria o úročenie zostatkov negatívnou úrokovou sadzbou a tiež o výdavky, ktoré vznikajú z dôvodu zavádzania nových služieb pre klientov Štátnej pokladnice. Sem patrí napríklad zmluvne dohodnutá ročná odmena pre Národnú banku Slovenska (NBS) za poskytovanie špecializovaných bankových služieb v krízových situáciách.

Počíta s tým novela zákona o Štátnej pokladnici, ktorú v utorok schválilo plénum parlamentu. Zároveň sa umožní Ministerstvu financií (MF) SR prijať finančné prostriedky od podnikateľov na podporu hospodárstva SR. "Hlavným cieľom novely zákona je spresnenie vymedzenia osobitného účtu, spresnenie vymedzenia a doplnenie príjmov osobitného účtu, spresnenie vymedzenia a rozšírenie výdavkov osobitného účtu a úprava formy preddavku, ktorou sa v priebehu rozpočtového roka odvádza prebytok osobitného účtu do príjmov štátneho rozpočtu," uviedol rezort financií v predkladacej správe.

Novela zákona spresňuje aj ustanovenia týkajúce sa postavenia Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity s ohľadom na vzťah k Ministerstvu financií SR, na uzatváranie transakcií s finančnými nástrojmi, ktoré zahŕňajú finančné operácie aj obchody, na spätné odkúpenie a predčasné splácanie štátneho dlhu. Medzi kompetencie agentúry má pribudnúť vykonávanie činnosti na zabezpečenie podpory likvidity štátnych cenných papierov na finančnom trhu vrátane primárneho trhu a sekundárneho trhu so štátnymi cennými papiermi, ale aj vykonávanie finančných operácií a obchodov s derivátmi a ich zábezpekami vrátane zriadenia zábezpeky.

Zároveň sa umožní ministerstvu financií prijať finančné prostriedky poskytnuté právnickou osobou, ktorá je podnikateľom, na základe zmluvy s cieľom podporiť hospodárstvo SR v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na Ukrajine. Tieto prostriedky budú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Vyplýva to zo schváleného pozmeňujúceho návrhu poslancov Györgya Gyimesiho a Petra Kremského (obaja OĽANO).

Plénum prijalo aj pozmeňujúci návrh poslanca Milana Kuriaka (OĽANO), ktorým sa má zabezpečiť kontinuita financovania implementácie opatrení plánu obnovy bez ohľadu na to, či dôjde k prijatiu zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rok. Prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti tak majú byť prostriedkami, o ktoré možno prekročiť výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória. Ďalším Kremského pozmeňujúcim návrhom sa súčasne upravila pôsobnosť Štátnej pokladnice. Upravila sa zmena v povinnosti klienta poskytovať údaje z účtovníctva a údaje potrebné na hodnotenie plnenia rozpočtu verejnej správy priamo ministerstvu.

Novela zákona z dielne SaS prešla do druhého čítania

Novela zákona o majetku obcí z dielne poslancov SaS ide do druhého čítania. Rozhodla o tom Národná rada (NR) SR v utorkovom hlasovaní. Prvá časť návrhu sa podľa slov predkladateľov týka prevodu majetku hlavného mesta SR Bratislavy a mesta Košice na mestské časti.

Poukázali pritom na problémy z praxe súvisiace s úpadkom majetku zvereného týmito mestami ich mestským častiam či s komplikovanými právnymi vzťahmi pri investičných zámeroch na majetku zverenom mestským častiam. Navrhujú preto explicitné uvedenie povinnosti správcu udržiavať zverený majetok v užívaniaschopnom stave, ako aj majetok zveľaďovať.

Rovnako chcú ukotviť právo na primeranú náhradu za zhodnotenie majetku vlastníka aj vo vzťahu mesto vs. mestská časť. Navrhujú i možnosť mesta bezodplatne sa zriecť majetku v prospech mestských častí, ktorý im predtým zverila. Druhá časť sa týka prevodu vlastníctva majetku obce. Má za cieľ prispieť k transparentnému, efektívnemu a hospodárnemu nakladaniu s majetkom.

Rozšíriť navrhujú poslanci napríklad výpočet zásad hospodárenia s ich majetkom, ktoré stanovujú kritériá s jeho nakladaním pri prevodoch, ako aj nájmoch majetku obce, a majú prispieť k jeho efektívnemu nakladaniu.

​Čakateľov na prokuratúru zrejme budú čakať zmeny

Posudzovanie praxe pre všetkých kandidátov do výberového konania na prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) by sa mohlo zrovnoprávniť. Predpokladá to novela zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorú Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania.

"V súčasnosti sú pri posudzovaní podmienky dĺžky praxe paradoxne znevýhodnení prokurátori, ktorí okrem desaťročnej praxe potrebujú naplniť aj podmienku sedemročného výkonu praxe prokurátora," argumentujú predkladatelia. Rovnako ako pri právnych čakateľoch prokuratúry navrhujú umožniť generálnemu prokurátorovi započítať aj inú právnickú prax do výkonu funkcie asistenta prokurátora. Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od 15. januára 2023.

Smer-SD dostal stopku

Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli v utorkovom hlasovaní dva návrhy uznesení z dielne poslancov Smeru-SD. Prvé sa týkalo "mierovej stratégie" riešenia vojny na Ukrajine, druhé hovorilo o bojaschopnosti Ozbrojených síl (OS) SR. Poslanci Smeru-SD chceli zaviazať parlament, aby požiadal Európsku komisiu o vypracovanie a vynaloženie úsilia na presadenie mierovej stratégie na ukončenie vojny na Ukrajine.

Žiadali tiež, aby NR SR očakávala od Európskej únie "podstatne väčšiu mieru nezávislosti pri formulovaní zásadných zahraničnopolitických stanovísk". V druhom uznesení chceli, aby parlament skonštatoval, že Slovensko v čase vojny na Ukrajine nedisponuje vlastným systémom protivzdušnej ochrany ani vlastnou vzdušnou ochranou. Chceli tiež požiadať ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) o poskytnutie informácií o stave bojaschopnosti OS SR na neverejnom rokovaní pléna.

Zmeny v dôchodkoch

Štruktúra odplát dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) sa zmení. Zavedie sa aj predvolená investičná stratégia. Vyplýva to z novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorú v utorok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR. Za návrh hlasovalo 74 zo 76 prítomných poslancov.

"Hlavným účelom predkladaného návrhu zákona je predovšetkým prijatie opatrení smerujúcich k zvýšeniu efektívnosti sporiacej a výplatnej fázy starobného dôchodkového sporenia – zavedením predvolenej investičnej stratégie na báze princípu životného cyklu a prioritizáciou dlhodobého vyplácania majetku sporiteľov v starobe," priblížil rezort práce. Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení podľa MPSVR uprednostňuje dlhodobé vyplácanie majetku sporiteľov v starobe. Prináša aj zavedenie predvolenej investičnej stratégie.

Kumulatívne obe opatrenia môžu podľa rezortu práce zvýšiť nasporenú sumu sporiteľov po 40 rokoch sporenia o minimálne 64 %. Návrhom zákona o starobnom dôchodkovom sporení sleduje MPSVR zvýšenie efektívnosti 2. piliera z pohľadu celkovej nasporenej sumy, a teda aj budúceho dôchodku pre sporiteľa. MPSVR podčiarklo, že takmer dve tretiny ľudí si v súčasnosti vypláca úspory z 2. piliera jednorazovo, čo zvyšuje riziko nízkeho príjmu v prípade dlhovekosti.

Pozitívny efekt na hodnotu dôchodkových úspor sporiteľov budú mať podľa MPSVR aj navrhované zmeny v štruktúre odplát dôchodkovej správcovskej spoločnosti a návrh na zavedenie individuálnych garancií. Plénum odobrilo aj pozmeňujúci návrh poslankyne Anny Andrejuvovej (OĽANO). Podľa neho sa zavedie automatická účasť na starobnom dôchodkovom sporení pre každú osobu, ktorej vznikne prvé dôchodkové poistenie po nadobudnutí účinnosti príslušných ustanovení zákona, teda od 1. mája 2023. Účasť v druhom pilieri nebude povinná, sporiteľ bude mať možnosť z tohto systému do dvoch rokov od vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení vystúpiť.

Sociálna poisťovňa má zaslať informáciu o právach a povinnostiach súvisiacich s účasťou na starobnom dôchodkovom sporení, a to do 60 dní od vzniku prvej účasti na tomto sporení. Táto informácia má byť zrozumiteľná, preto by nemala obsahovať odbornú terminológiu. Výplatná fáza sa má zmeniť tak, že dôchodok z druhého piliera v prvej časti výplatnej fázy bude vyplácaný výlučne programovým výberom z polovice nasporenej sumy a až následne z druhej časti nasporenej sumy formou doživotného dôchodku.

Na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca Petra Kremského (OĽANO) sa zároveň zachováva právo sporiteľa nakladať s vlastnými úsporami po vzniku nároku na starobný alebo predčasný starobný dôchodok. Ide o právo slobodne sa rozhodnúť pre kúpu anuity, vlastné nastavenie programového výberu či jednorazový výber po splnení podmienky výšky doživotného dôchodku aspoň na úrovni referenčnej sumy, teda aspoň na úrovni priemerného dôchodku.

Plénum však neschválilo pozmeňujúci návrh poslanca Petra Cmoreja (SaS), ktorý tiež navrhoval zachovať slobodu sporiteľa nakladať s vlastnými úsporami, pokiaľ má zabezpečený doživotný dôchodok vo výške určenej zákonom. Navrhoval zároveň vytvorenie predpokladov na vznik tzv. oranžovej obálky, teda miesta nezávislého od poskytovateľa sporenia, na ktorom sa budúci dôchodca dozvie informácie o stave a predpokladanom vývoji jeho hmotného zabezpečenia v starobe.

Zisky zdravotných poisťovní sa budú regulovať

Súčasný systém nakladania so zdravotnými odvodmi sa má upraviť. Zaviesť sa má tzv. optimálny výsledok hospodárenia, ktorý má zabezpečiť reguláciu zisku zdravotných poisťovní. Vyplýva to z novely zákona o zdravotných poisťovniach z dielne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

"Regulácia spočíva v skutočnosti, že v prípade dosiahnutia zisku vyššieho, ako je optimálny hospodársky výsledok, bude musieť byť suma, o ktorú skutočný zisk presahuje optimálny hospodársky výsledok, použitá iba na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov zdravotnej poisťovne," uvádza materiál.

Novela stanovuje pravidlá, za akých si poisťovňa môže pripísať zisk. Štát bude zohľadňovať napríklad zazmluvnenosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a plnenie záväzkov poisťovní voči ich klientom. "Takzvaný primeraný výsledok hospodárenia tak zachová motivačný prvok a zároveň vytvorí transparentný a predvídateľný priestor na primeraný zisk spoločnostiam pôsobiacim vo verejnom zdravotnom poistení," povedal pred časom minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).

Návrh reaguje aj na špekulatívne obchádzanie platenia odvodov. Minimálny vymeriavací základ by sa tak mal po novom zaviesť aj u zamestnancov vo výške minimálnej mzdy. V súčasnosti sa podľa rezortu uzatvárali aj pracovné pomery na minimálne úväzky s cieľom vyhnúť sa plateniu odvodov a zároveň mať komplexnú zdravotnú starostlivosť.

"Zavádzame preto minimálne poistné. Výška sa odvíja od životného minima. Ide o kompromisné riešenie, ktoré na jednej strane znižuje priestor na špekulatívne zamestnávanie, na strane druhej zbytočne nezaťažuje ľudí, ktorí si privyrábajú a nemajú motiváciu zneužívať systém," vysvetlil Lengvarský. Zmeny by sa mali týkať aj náborov pre zdravotné poisťovne.

Zdravotná poisťovňa by po novom nesmela vykonávať nábor poistencov prostredníctvom osôb, ktoré s ňou nie sú v pracovnom pomere. Po novom tiež nebude možné meniť zdravotnú poisťovňu na ulici či železničnej stanici, ale bude sa prepoisťovať priamo na pracovisku poisťovne alebo poštou, či elektronicky s overeným podpisom, prípadne s priloženou kópiou občianskeho preukazu.

​Poslanci sa po piatich hodinách dostali k posledným bodom hlasovania. Na záver isch zostalo 10. Cashback ministra financií Igora Matoviča, ktorý do NR SR predložil cez Milana Vetráka a Annu Andrejuvovú (obaja OĽaNO) ako poslanecký návrh, je poskedným bodom schôdze. 

Poslanci posunuli zákon z dilene Igora Matoviča tzv. bločkovné do tretieho čítania. Do tretieho čítania sa nezapojol nikto a tak poslanci hlasovali o návrhu zákona ako celku. NR SR nebola uznášaniaschopná. Situácia sa zopakovala aj ďalších dva krát. 

Súvisiace články

Najčítanejšie