3°
Bratislava
Parlament čaká rokovanie o konci vlády: Hlasovanie bude tesné, úradnícka vláda by nič nevyriešila, myslí si Koziak
Parlament čaká rokovanie o konci vlády: Hlasovanie bude tesné, úradnícka vláda by nič nevyriešila, myslí si Koziak
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Poslancov Národnej rady (NR) SR už o niekoľko dní čaká mimoriadna schôdza, počas ktorej budú rokovať o konci vlády Eduarda Hegera (OĽaNO). Viacero opozičných či nezaradených poslancov už avizovalo svoju podporu návrhu. Podľa politológa Tomáša Koziaka je Slovensko v súčasnosti najbližšie ku konci vlády. Aké sú možné scenáre vývoja?
Na schválenie vyhlásenia nedôvery vlády je, podobne ako pri odvolaní ministra, potrebné získať minimálne 76 hlasov. Aj napriek tomu, že od septembra je na Slovensku menšinová vláda, môže to byť problematické. Príkladom môže byť ôsmy neúspešný pokus o odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).
Mimoriadnu schôdzu iniciuje opozičná SaS, podpisy dodali aj nezaradení poslanci okolo Petra Pellegriniho. "Klub SaS je v tomto jednotný, za nedôveru vláde bude hlasovať 20 poslancov," povedal vo štvrtok (1.12.) líder SaS Richard Sulík. Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš však pre TV JOJ potvrdil, že rokuje s niektorými poslancami ekonomických liberálov o možnom obrate v hlasovaní.
Podporu sľubuje opozícia i koaličný poslanec
Podporu návrhu sľubujú aj nezaradení poslanci z Hlasu-SD a členovia klubu opozičného Smeru-SD. Svoj zámer podporiť pád vlády avizoval aj jeden z opozičných poslancov - Martin Borguľa (klub Sme rodina). Ako povedal pre Noviny PLUS TV JOJ, premýšľa aj nad odchodom z klubu a tým aj z koalície.
Nezaradený poslanec Tomáš Taraba (Život-NS) na sociálnej sieti avizoval, že v prípade ak sa vláda s opozíciou nedohodne na predčasných voľbách, on aj Štefan a Filip Kuffovci návrh na vyslovenie nedôvery vláde podporia. Opozícia by tak mala dokopy 75 hlasov.
Viacerí nezaradení poslanci podporujú vládnu koalíciu, a teda sa dá predpokladať, že za návrh nezahlasujú. Doposiaľ sa otvorene nevyjadrili ani niektorí z tých, ktorí sú k vláde kritickí. Nezaradený poslanec Miroslav Kollár (Spolu) sa doposiaľ k svojmu hlasovaniu nevyjadril a Tomáš Valášek reprezentujúci PS taktiež zatiaľ nepovedal posledné slovo. O jeho hlasovaní má rokovať vedenie PS.
Sme blízko ku konci vlády, myslí si Koziak
Podľa politológa Tomáša Koziaka bude zrejme hlasovanie veľmi tesné. "Aj vzhľadom na to, že schôdzu iniciuje SaS, sme najbližšie k odvolaniu vlády, ako sme v tomto volebnom období boli," povedal pre Noviny PLUS TV JOJ. Otázne podľa neho bude okrem iného aj konečné rozhodnutie poslancov SaS vzhľadom na iniciatívu OĽaNO. "Výsledok sa momentálne odhadnúť nedá," doplnil.
Rozhodujúce bude podľa odborníka aj konečné slovo Tarabovcov. V súvislosti s hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde sa totiž viacerí členovia koalície vyjadili ako o "liberálnom puči" či o snahe nastoliť liberálnu úradnícku vládu. Podľa Koziaka podobné výroky môžu byť nepriamym odkazom práve pre trojicu nezaradených poslancov, ktorí sa radia ku konzervatívnej časti parlamentu.
"Otázne je, či budú tento odkaz schopní vypočuť a či pre nich bude dôležitejší pád vlády ako to, že by boli povedzme spájaní s tzv. liberálnym pučom alebo či pôjdu po dôslednej opozičnej politike," myslí si politológ.
Samotná idea "liberálneho puču" zo strany koalície je podľa Koziaka spôsob, akým jej členovia argumentujú dôvody pre zachovanie súčasného stavu.
V prípade vyslovenia nedôvery je scenárov viacero
Ak parlament počas utorkového (13.12.) hlasovania napokon nazbiera 76 podpisov, je na stole viacero alternatív. V prvom rade podľa politológa prichádza možnosť vytvorenia novej parlamentnej väčšiny. Aj samotná prezidentka sa v posledných dňoch vyjadrila, že v prípade vyslovenia nedôvery vláde by nasledovali viaceré politické rokovania.
Ak by sa však nová parlamentná väčšine nenašla, hlava štátu má dve možnosti - vyhlásiť predčasné voľby alebo zostaviť úradnícku vládu. "Nemyslím si, že by chcela ísť do úradníckej vlády. Zrejme pôjdeme do predčasných vlieb," tvrdí Koziak.
Zostaviť úradnícku vládu by bolo komplikované
V prípade úradníckej vlády by podľa Koziaka jej noví členovia museli byť politicky priechodní. "Človek, ktorý by bol poverený zostavením vlády, by vytvoril skupinu odborníkov, ktorých by ako členov vlády politické strany dokázali akceptovať," vysvetlil.
Vznik novej vlády by teda nebol taký jednoduchý. "Aj táto úradnícka vláda by musela získať dôveru v parlamente," doplnil Koziak. Politicky priechodní by tak mali byť nielen ministri, ale aj nový predseda vlády.
Ani súčasné politické strany podľa Koziaka nepreferujú úradnícku vládu. "Aj preto to pani prezidentka takto prečítala. Úradnícka vláda by zrejme bola len pokračovaním ďalšej agónie. Bolo by to len svietenie a kúrenie, nič iné," zakončil Koziak.
