Koalícia sa chce zahryznúť do kultúrnych fondov: Z ministerstva si chcú spraviť nástroj propagandy, reaguje Kleinert

BRATISLAVA / Poslanci NR SR sa rozhodli predložiť 5 návrhov zákonov, ktoré sa týkajú kultúry.

Koalícia sa zahryzla do "fondov"

Návrh podala do NR SR skupina poslancov za Smer-SD, Hlas-SD a SNS, a to konkrétne Roman Michelko, Dušan Jarjabek, Ľubica Laššáková, Karol Farkašovský, Andrej Danko, Roman Malatinec, Rudolf Huliak, Peter Kotlár, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík. Návrh na vydanie zákona chce meniť zákon o Fonde na podporu umenia, Audiovizuálnom fonde, ale aj zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Predseda SNS a podpredseda NR SR Andrej Danko podaniu návrhu dokonca venoval video na sociálnej sieti. Tvrdia, že päť zákonov podali po dohode s ministerstvom kultúry. 

"Cieľom predkladaného návrhu zákona je zvýšiť počet členov dozornej komisie Fondu na podporu umenia z pôvodných troch členov na päť členov. Navrhuje sa, aby dvoch členov dozornej komisie volila a odvolávala rada fondu obdobne ako je to v Audiovizuálnom fonde. Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, služby verejnej správy pre občana a nemá sociálne vplyvy," uvádzajú poslanci v návrhu zákona.

V návrhu zákona sa upravuje nasledovné: "Dozorná komisia má piatich členov. Dvoch členov dozornej komisie volí a odvoláva rada v tajnom hlasovaní. Troch členov dozornej komisie vymenúva a odvoláva minister. Jedného člena dozornej komisie vymenúva minister na návrh ministra financií Slovenskej republiky a dvoch členov dozornej komisie vymenúva minister bez návrhu." 

V návrhu zákona sa ďalej uvádza aj to, že doterajším členom dozornej komisie neplynie nové funkčné obdobie a svoju funkciu vykonávajú do skončenia členstva v dozornej komisii. Zákon by mal platiť od 1. júna 2024. 

Prečítajte si tiež

Príde o 12 platov? Progresívne Slovensko chce potrestať ministerku Šimkovičovú (SNS)

Zmeny čakajú aj múzeá a galérie

Tá istá skupina koaličných poslancov podala aj návrh zákona, ktorého cieľom je upraviť spôsob výberu štatutárneho orgánu múzea alebo galérie zriadených ústredným orgánom štátnej správy, vyšším územným celkom alebo obcou, resp. vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu, ktoré nie sú právnickou osobou.

"Z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov o uvedenú funkciu. Upravuje sa aj ustanovenie o odvolaní štatutárneho orgánu múzea alebo galérie, resp. vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez právnej subjektivity, s cieľom vytvoriť predpoklady na pružnejšiu manažérsku výmenu v týchto inštitúciách. Návrhom zákona sa tiež navrhuje vypustiť päťročné funkčné obdobie pri výkone funkcie štatutárneho orgánu múzea alebo galérie, resp. vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez právnej subjektivity," uvádza sa v dôvodovej správe. 

Prečítajte si tiež

Andrej Danko o nehode: So stĺpom neviem spísať udalosť

Ide o politizáciu kultúrnych inštitúcií, vyjadrila sa Kleinert (PS)

Zákony predložené koalíciou považuje členka výboru pre kultúru a médiá Dana Kleinert z PS za jasný dôkaz toho, že vládna väčšina chce zasahovať do slobody inštitúcií. "Podľa mňa je vypuklé to, ako chce táto vláda politicky zasahovať do nezávislosti výberu štatutárnych organizátorov múzeí a galérií," povedala pre Noviny PLUS TV JOJ s tým, že ide o vypustenie verejného vypočutia, čo znamená zhoršenú transparentnosť výberového konania. 

"Zároveň je tam vypustenie päť ročného funkčného obdobia, čo znamená, že ich môžu hocikedy odvolať. To je odbrzdenie na štýl Tarabu, čo robí na ministerstve životného prostredia," pokračovala Kleinert. Podľa poslankyne je takéto správanie neprijateľné. 

Čo sa týka audiovizuálneho fondu zdôraznila, že priamo v dôvodovej správe je napísané, že ide o zvýšenú kontrolu ministerstva. "Zvýšenie počtu z 3 na 5 boli 3 členovia menovaný ministrom kultúry," doplnila s tým, že jeden zástupca by reprezentoval ministerstvo financií. Toto považuje za jasné podčiarknutie toho, že táto vláda chce mať  ministerstvo na propagandu. 

Prečítajte si tiež

Ministerka kultúry chce zastaviť financovanie LGBTI+ mimovládok. PS zvažuje je odvolávanie

Kultúrne menšiny sa boja rušenia

Koncom roka 2023 napríklad objavila aj hromadná pripomienka proti zrušeniu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. "Návrh zákona bude predložený na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 2023-2027. Fond na podporu kultúry bude poskytovať podporu kultúry v nasledovných oblastiach: štátny jazyk a slovenská literatúra, živá kultúra, kultúrne dedičstvo a kultúra národnostných menšín. Fond vznikne reorganizáciou doterajších verejnoprávnych fondov, ktorá má spočívať v zlúčení Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín," uvádza sa v pripomienke. 

Ďalej sa vo výzve uvádza, že Slovensko je lídrom Európy iba v niekoľkých oblastiach a nezávislé systémy podpory kultúrnych aktivít neštátnych subjektov je jednou z týchto oblastí. Tento systém štátnej podpory kultúry funguje na Slovensku od roku 2009. Audiovizuálny fond (AVF) bol zriadený zákonom č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov k 1. januáru 2009. Skúsenosti z jeho dlhoročného úspešného fungovania boli podnetom na zriadenie Fondu na podporu umenia (FPU) v roku 2014 a o tri roky neskôr na zriadenie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (FPKNM).

"Všetky tri subjekty ako nezávislé verejnoprávne inštitúcie preukázali schopnosť efektívneho zabezpečenia finančných zdrojov na podporu kultúry a umenia. Princíp odstupu, odbornosti a viaczdrojového financovania do všetkých oblastí podpory kultúry priniesol väčšiu transparentnosť, efektivitu a profesionalitu. Fond na podporu kultúry národnostných menšín zároveň je aj jedinou zákonom zriadenou inštitúciou národnostných menšín na Slovensku," stojí v pripomienke s akcentom na to, že táto inštitúcia je preto z pohľadu právneho postavenia národnostných menšín elementárne dôležitá a jej zrušenie, resp. zlúčenie s inou inštitúciou by znamenal jednoznačný krok späť aj z ľudskoprávneho hľadiska.

Prečítajte si tiež

Z ministerky kultúry sa smeje internet. Robíte nám medzinárodnú hanbu, odkazujú kritici

Zároveň v pripomienke zdôraznili, že na základe legislatívneho plánu FPU a FPKNM majú byť zlúčené do jedného Fondu na podporu kultúry. "Tieto dve oblasti sú však nezlučiteľné. Okrem opomenutia ľudskoprávneho aspektu Ministerstvo kultúry SR v súčasnosti nedisponuje ani analýzou, z ktorej by jednoznačne vyplývalo, že prípadné zlúčenie fondov nebude mať za následok zvýšenie celkových nákladov potrebných na prevádzku nového fondu. FPU a FPKNM sú natoľko odlišné v spôsobe prijímania rozhodnutí, že prípadné zlúčenie týchto inštitúcií by s veľkou pravdepodobnosťou znamenalo zvýšenie administratívnej záťaže a tak aj navýšenie potrebných finančných zdrojov na chod tohto novotvaru," dodáva sa v materiáli.

Komplikované by malo byť aj nastavenie nových, až extrémne komplikovaných vnútorných procesov potrebných pre zachovanie charakteru kultúrnej autonómie národnostných menšín v oblasti dotačnej politky, by mohol mať za následok neschopnosť nového fondu plniť svoju úlohu včas a riadne, a tak by nový fond nedokázal plniť svoju úlohu vyplývajúcu zo zákona ani v oblasti podpory kultúry národnostných menšín ani v oblasti podpory slovenskej kultúry - čo mal byť pôvodným zámerom zákonodarcu.

Prečítajte si tiež

Tí, čo volali po slobode, teraz cenzurujú? Ministerstvo kultúry malo zakázať výstavu Doroty Holubovej

Útoky na mimovládky

Proti ministerke Martine Šimkovičovej sa ešte koncom minulého roka postavila aj organizácia Post Bellum po tom, čo ministerka tvrdila, že majú vďaka ich členovi Jurajovi Rizmanovi prepojenie na politiku. 

"Pod zámienkou boja proti dezinformáciám mali byť dotácie z ministerstva kultúry účelovo prerozdelené do mimovládnych organizácií prepojených na progresívnych politikov. Napriek preukázateľným prepojeniam, členovia komisie, vybratí v rozpore s internými predpismi rezortu, písomne vyhlásili, že vo svojom rozhodovaní sú nezaujatí. Súčasné vedenie ministerstva kultúry dalo tomuto plánovanému šafáreniu s peniazmi daňových poplatníkov stopku. Presunulo ich na rekonštrukciu strechy Slovenskej filharmónie," zverejnila ministerka. 

"Post Bellum sa dištancuje od slov ministerky kultúry pani Martiny Šimkovičovej, ktorá vo svojom videu na sociálnych sieťach naznačuje možný konflikt záujmov pri rozhodovaní o grantoch Ministerstva kultúry SR na boj proti dezinformáciám," uviedli v stanovisku s tým, že sa zapojili do otvorenej grantovej výzvy MK SR, ktorá bola široko propagovaná a riadne medializovaná.

Vylúčili, že by išlo o pokútnu uzatvorenú aktivitu len pre vybrané mimovládky a ministerkyne vyjadrenia označili za manipulatívne. "Celá organizácia procesu bola výhradne v rukách pracovníkov Ministerstva kultúry SR a plne rešpektovala platnú európsku i slovenskú legislatívu, princípy otvorenej súťaže a transparentnosti. Vyjadrenia pani Šimkovičovej sú škandalózne hlavne preto, že ministerka upozorňuje na údajný konflikt záujmu aj napriek tomu, že Ministerstvo kultúry SR disponuje písomnou informáciou, že posudzovateľ pán Jakub Goda, zamestnanec Kancelárie prezidenta SR, sa z procesu posudzovania žiadosti organizácie Post Bellum SK vylúčil práve preto, aby ani len nevzniklo podozrenie z možného konfliktu záujmov," uviedla organizácia.

"Odmietame tiež zavádzajúce tvrdenia pani ministerky o prepojení na konkrétne politické strany a hnutia, či predvolebné aktivity v prospech konkrétneho politického subjektu. Takého aktivity sme nikdy nevykonávali a nevykonávame. Pani ministerka sa dnes otvorene priznala, že aj napriek tomu, že sme splnili všetky požiadavky grantovej výzvy Ministerstva kultúry SR, tak sa nás rozhodla diskriminovať iba preto, že spolupracujeme s partnerom pani prezidentky – pánom Jurajom Rizmanom," odznelo v stanovisku ďalej s dôrazom na to, že takúto diskrimináciu považujú za neakceptovateľnú.