Pred voľbami sa stranám nedarí spolupracovať, odborníci varujú pred masakrom pravice

Zdielať na

5.4.2023 Noviny PLUS

Pred voľbami sa stranám nedarí spolupracovať, odborníci varujú pred masakrom pravice

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Termín predčasných volieb sa blíži, no spolupráce nepribúdajú. Niektoré pravicové strany o ich forme diskutujú, ďalšie ich po nezhodách vylúčili. Odborníci však v tomto prípade hovoria o možnom volebnom masakri pravice.

Do predčasných parlamentných volieb ostáva necelých šesť mesiacov a viaceré strany intenzívne diskutujú o spoločnom postupe. Aj napriek tomu, že sa niektoré z nich skončili fiaskom, iné debaty ešte nie sú uzatvorené.

Téma spolupráce však rezonovala aj pred parlamentnými voľbami v roku 2020. V tom čase sa na spolupráci dohodli strany Progresívne Slovensko a Spolu, ktoré vytvorili koalíciu. Tá im však v konečnom dôsledku zlomila krk, keďže ako koalícia strán na postup do parlamentu nepotrebovali 5 %, ale 7 %. Na ich dosiahnutie im vo voľbách chýbalo len niekoľko stoviek hlasov.

"Ja sám som bol jedným z tých, ktorí presadzovali koalíciu PS a Spolu. Lenže potom prišli tie nekončiace a nikam nevedúce predvolebné debaty o spájaní sa so stranou Andreja Kisku a neskončilo sa to dobre ani pre PS, ani pre Slovensko," povedal súčasný líder PS Michal Šimečka vo februári tohto roka. Dodal, že z chýb sa poučili a nechcú ich opakovať.

Hádky, rozpory a nedohody

O spájaní či spolupráci strán sa síce hovorí aj pred septembrovými voľbami, no viacero z nich sa skončilo ešte pred ich začiatkom. Treba však dodať, že dátum predčasných volieb sa vyhlásil na konci januára a kandidátky musia odovzdať najneskôr 90 dní pred konaním volieb, čo pripadá na 2. júla.

Asi najvypuklejšie je v tomto prípade spájanie Modrých Mikuláša Dzurindu a vtedajšej Modrej koalície, ktorú viedol Miroslav Kollár. Po veľkej spoločnej tlačovej konferencii, na ktorej oznámili spoluprácu, bolo istý čas ticho. Neskôr poslal expremiér tlačovú správu, kde oznamuje, že akékoľvek rokovania o spolupráci oboch subjektov sú minulosťou. Dôvodom malo byť nedodržanie podmienok samotným Kollárom. "Som šokovaný a sklamaný," reagoval Kollár.

Dzurinda napokon vyhlásil zber podpisov na vznik strany Modrí – Európske Slovensko a Kollár sa spojil so skupinou odídencov z OĽaNO a Modrú koalíciu premenovali na Demokrati. Podľa člena prípravného výboru strany Ľuboša Schwarzbachera sa v súčasnosti sústredia výlučne na zber podpisov.

"Robíme to najmä my, sami, bez pomoci agentúr alebo platených spolupracovníkov. Ide nám to rýchlejšie, ako sme predpokladali, veľmi príjemne nás prekvapujú reakcie ľudí na uliciach, ale aj spontánne zasielanie hárkov poštou od ľudí z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia," povedal pre Noviny PLUS TV JOJ s dodatkom, že čoskoro by mali podpisy odovzdať na ministerstvo vnútra.

V súčasnosti na svoj vznik zbiera podpisy aj strana Jablko, za ktorou stojí odídenkyňa z SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová. Europoslankyňa počas predstavovania strany informovala, že je pripravená na prípadné rokovania o spájaní. "Sedela som s Eduardom Hegerom a bavili sme sa o spájaní, z toho som mala veľmi dobrý pocit," povedala pre Noviny PLUS TV JOJ.

Ďuriš Nicholsonová zároveň dodala, že v súčasnosti bola pre stranu priorita zaregistrovať stranu a splniť všetky podmienky pre jej vznik. "Pri všetkej skromnosti hovorím, že my nie sme tí, ktorí by rozdávali pozvánky. Sú na scéne väčší hráči, teda uvidíme, či tie rokovania budú pokračovať, s kým a na čom sa dohodneme," zakončila.

O spolupráci rokovali aj KDH a Kresťanská únia, no napokon sa nedohodli. Oznámil to predseda hnutia Milan Majerský po sneme. Dôvodom je podľa neho to, že Záborská mala mať personálne požiadavky, naopak o programové veci nemala prejaviť záujem. "Pri žiadnom z osobných stretnutí predstavitelia KDH neprišli ani s jediným programovým návrhom," oponovala mu KÚ vo vyhlásení.

V súčasnosti KDH nerokuje so žiadnou inou politickou stranou. "Pokiaľ ide o stranu Demokrati, ešte sme nevideli žiadny jej program. Pre nás je podstatné, aby mal konzervatívny volič v parlamente jasné zastúpenie a aby budúca vláda bola stabilná, čo sa bez jasného zadefinovania programu nedá," odpovedal líder hnutia pre Noviny PLUS TV JOJ na otázku, ako reaguje na slová odídenca zo Za ľudí Juraja Šeligu o možnom spojení KDH a Demokratov.

Majerský zároveň informoval, že viacero členov KÚ začalo rozhovory s KDH ešte pred začiatkom oficiálneho rokovania na úrovni strán, v čom aj pokračujú. Podpredseda KÚ Richard Vašečka však v rozhovore pre postoj.sk povedal, že ide o nepriateľské správanie kresťanských demokratov. "Veď to znamená, že chcú roztrhnúť Kresťanskú úniu," dodal Vašečka.

Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš pre Noviny PLUS TV JOJ povedal, že o spolupráci diskutujú aj s inými stranami, no viac informácií povedia až po prípadnej dohode. V inej situácii je SaS, ktorá bude, ako aj v predchádzajúcich voľbách, spolupracovať s OKS, za ktorým stojí poslanec klubu Sas Ondrej Dostál. "OKS sú naši stáli hosťovatelia, ale inak platí, že do volieb ideme sami," povedal podpredseda SaS Marián Viskupič.

Podobný postup zvolilo aj hnutie Borisa Kollára. "Hnutie Sme rodina ide do volieb samostatne na 100 %," povedal pre Noviny PLUS TV JOJ podpredseda hnutia Peter Pčolinský.

Komu sa darí spolupracovať?

SNS Andreja Danka informovala, že chce spojiť s viacerými menšími stranami, kde majú prienik voličov. Medzi také strany označil napríklad aj Smer-SSD či Hlas-SD. "Ak zlyhajú politické rokovania s Ficom, Pellegrinim a malými stranami, pôjdeme ako strana, ktorá bude bojovať o 5 %," vyhlásil Danko v Analýzach Na hrane TV JOJ koncom februára.

Najnovšie sa hovorí aj o spolupráci s lídrom Život-NS Tomášom Tarabom, pričom konečná dohoda má byť na spadnutie. Na naše otázky o postupe rokovaní, Danko neodpovedal.

Strana Hlas-SD, ktorá sa v posledných prieskumoch umiestnila na druhom mieste, ešte začiatkom marca priznala komunikáciu o spolupráci so stranou Dobrá voľba. "Myslím si, že v horizonte niekoľkých týždňov dospejeme aj k dohode. Zatiaľ je na stole, že Dobrá voľba by sa mohla zlúčiť s našou stranou a niektoré osobnosti by mohli prejsť smerom do Hlasu," informoval generálny manažér Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok s dodatkom, že komunikujú aj s niektorými menšími stranami, no bližšie ich nechcel konkretizovať.

Určitú formu spolupráce plánujú oznámiť aj dve menšie strany – Maďarské fórum a ODS, pričom jeho líder generál Pavel Macko pre Noviny PLUS TV JOJ potvrdil, že nejde o zlučovanie strán.

Nekonečné dohody o spájaní aj pred minulými voľbami

O možnom spájaní strán sa začalo hovoriť aj pred voľbami v roku 2020. Ako prví, v lete pred ich konaním, oficiálnu dohodu vo forme koalície oznámili PS a Spolu. V tom čase informovali, že miesta na kandidátke si rozdelia v pomere 50/50. "Sme noví politici, nechceme sa hádať, chceme ukázať, že vieme spolupracovať," povedal vtedajší predseda PS Michal Truban.

Strany v tom čase podpísali aj koaličnú dohodu, ktorá mala platiť päť rokov. Čo sa týka volebného lídra, v tom čase nechali túto otázku otvorenú. Pripravovali sa totiž na možné spájanie s exprezidentom Andrejom Kiskom.

Práve exprezident Andrej Kiska v apríli 2019 oznámil, že aj po skončení mandátu plánuje naďalej pôsobiť v politike. Do novovzniknutej strany Za ľudí so sebou zobral viaceré zvučné mená – Veroniku Remišovú, ktorá odišla z OĽaNO, Juraja Šeligu, ktorý organizoval protesty Za slušné Slovensko, či primátora Nitry Mareka Hattasa.

V rámci Kiskovej strany sa hovorilo o veľkom spájaní s viacerými stranami. V hre boli okrem PS/Spolu aj OĽaNO, KDH alebo SaS. "Potrebujeme sa spájať a spolupracovať – všetky strany, ktoré chcú zmeniť túto krajinu. Nielen strana Spolu, Progresívne Slovensko a Kiska, ale všetky demokratické strany," vyhlásil Kiska v máji pred voľbami. Veľké spájanie sa napokon nekonalo, no PS/Spolu, KDH a Za ľudí podpísali pakt o neútočení v predvolebnej kampani.

O spojení s inou stranou však rokovala aj Kresťanská únia (KÚ), ktorú založila Anna Záborská po tom, ako jej na kandidátke KDH nebolo umožnené kandidovať do europarlamentu. Záborská najskôr rokovala o spolupráci s Kollárovou Sme rodinou, no napokon sa nedohodli. 18 kandidátov KÚ sa však objavilo na kandidátke OĽaNO, Záborská si pritom vybojovala štvrté miesto.

Blížia sa orgie kanibalizmu, varujú odborníci

Dohody, alebo respektíve nedohody pravicových strán sa tak dejú v situácii, keď sa podľa prieskumov viacero pravicových strán pohybuje na hranici zvoliteľnosti. Politológ Tomáš Koziak z Vysokej školy medzinárodného podnikania ISM v Prešove pre Noviny PLUS TV JOJ povedal, že strany klesajú vo volebných prieskumoch aj preto, že sa navzájom nevedia dohodnúť. "Respektíve na ich čele stoja lídri, ktorí sa nevedeli dohodnúť v minulosti. Väčšinou sú to rôzni odídenci a ľudia, ktorí majú vzťahové problémy s lídrami politických strán a teraz sa to prejavuje tým, že sa nedokážu spájať," vysvetlil.

Na možný prepad hlasov upozornil v relácii TV JOJ Analýzy Na hrane aj sociológ Michal Vašečka. "Ak sa nebudú aspoň v nejakej podobe spájať, prepadnú," myslí si Vašečka. "Bojím sa, že to budú orgie kanibalizmu," dodal.

"Hrozí to," reagoval Koziak na výrok Vašečku. Dodal, že na hranici zvoliteľnosti alebo pod ňou sa ocitli strany odídencov z OĽaNO, KDH či SaS. "Týka sa to vyslovene masakra na pravej strane politického spektra, dochádza tam ku absolútnej atomizácii politického spektra. Lídri na pravej strane politického spektra ako keby prestali vnímať politickú realitu," dodal politológ.

Súčasná situácia sa však s tou pred poslednými parlamentnými voľbami nedá porovnať. "Máme oveľa viac politických strán a navyše tu máme napríklad SaS, ktorá je v úplne inej situácii," povedal s dodatkom, že je opäť označená ako povaľač vlád a navyše aj v súvislosti s odchodom viacerých osobností hrozí, že v nadchádzajúcich voľbách sa im nepodarí získať 5 % hlasov.

Opačným prípadom je podľa Koziaka PS, ktoré má ako jediné z pravicových strán v súčasnosti istú možnosť dostať sa do parlamentu. "Jatky na pravej strane politického spektra začínajú byť skutočne reálne pokiaľ sa nestane zázrak a nenapadne ich na poslednú chvíľu spojiť. Ale aj tu treba počítať s tým, že ani pri spájaní politických strán 3 + 3 nikdy neznamená 6," zdôraznil Koziak.

Politológ pritom zdôraznil, že politickí lídri sa správajú iracionálne. "Ako keby nechápali logiku moci. Tie preferencie predsa musia vidieť. Ako keby boli v zajatí svojich bludných predstáv, že sa im 4 alebo 5 mesiacov pred voľbami podarí získať ďalších 5 % voličov," povedal s dodatkom, že pri atomizácii politickej pravice to je veľmi málo pravdepodobné, pričom by na pritiahnutie hlasov voličov zároveň zrejme museli zmeniť niečo zásadné.