SaS sa vracia k odluke cirkvi od štátu

BRATISLAVA / Odluka cirkvi od štátu je témou, ktorú liberálna strana Sloboda a solidarita otvára už od začiatku svojho pôsobenia v politike a je pevnou súčasťou ich straníckeho programu. Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) túto tému nevníma ako aktuálnu.

Vzťahu cirkvi a štátu sa SaS venovala aj tento týždeň v debate, ktorú zorganizoval na pôde Liberálneho domu poslanec strany Miroslav Žiak. „Chcem, aby sme spolunažívali, no aby sa cirkev očistila a to môžeme dosiahnuť práve odlukou cirkvi od štátu,“ povedal. „Ani odluka cirkvi od štátu ani jej financovanie momentálne nie sú témou týchto dní, nakoľko nie sú ani súčasťou programového vyhlásenia vlády,“ odkazuje predseda vlády Heger. 

Pred voľbami Heger odluku nevylúčil

Ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sa Heger nestaval k odluke cirkvi odmietavo. „Cirkev funguje najlepšie, ak je financovaná z príspevkov samotných veriacich. Treba sa s tým popasovať, ale treba to pripraviť tak, aby nebola poškodená ani jedna strana,“ vyhlásil v predvolebnom videu Spoznaj kandidáta na platforme YouTube.

Žiak tvrdí, že mu píšu aj mnohí veriaci, ktorí chcú oddeliť cirkev od štátu. Jedným z jeho hlavných argumentov je financovanie. Cirkev stojí štát ročne viac ako 53 miliónov eur. V diskusii mu oponoval poslanec ĽSNS Tomáš Taraba, že cirkev prišla o svoje majetky vinou štátu. „Cirkvi neboli vrátené peniaze, majetky, ktoré sa skonfiškovali v minulom režime, napríklad aj pozemky, na ktorých stoja sídliská. A cirkev akceptuje, že sa nevie dostať ku všetkému.“ Dodáva, že politické strany dostávajú na svoj chod o približne 30 miliónov eur viac ako cirkev.

Do debaty na pôde strany SaS prizvali aj ekonóma nitrianskej diecézy Martina Štofka. Hovorí, že podporu vo výške 3,5 milióna eur, ktorú dostane od štátu nitrianska diecéza, minú takmer celú len na platy. „Až 95 percent z tejto sumy ide na platy duchovných a pár zamestnancov. A keďže štát valorizuje minimálnu mzdu, postupne sa dostaneme do štádia, že o pár rokov nebudú tieto finančné prostriedky stačiť ani na vykrytie platov kňazov.“ Hovorí, že všetko ostatné ako rekonštrukcie, opravy, energie, nákupy vecí, či platy iných ľudí ako kňazov, si najväčšia diecéza na Slovensku financuje sama. „Náš hlavný príjem je prenájom nehnuteľností, výnimočne predaj, ale tomu sa bránime, aby sme nerozpredali všetko, čo máme,“ povedal Štofko. Poslanec národnej rady Žiak je presvedčený, že cirkev môže fungovať efektívnejšie. Ak by sa odlúčila od štátu, financovaná by bola z príspevkov veriacich. „Dane štátu neplatia, výhody však majú. Dostávajú tiež peniaze od ľudí do zvončeka, nemajú daňové kontroly, nemajú audity,“ skonštatoval o fungovaní cirkvi Žiak. Cirkev je oslobodená od platenia dane z nehnuteľností, ak tieto stavby a pozemky slúžia na vzdelávanie, vedeckovýskumné účely alebo na vykonávanie náboženských obradov.

Bývalý cirkevný sudca bráni obete zneužívania

V debate prišlo aj na tému sexuálneho zneužívania duchovnými. Aktívnym zástancom obetí je bývalý cirkevný sudca brnianskej diecézy Jan Rozek. Aj teraz hovoril o prípadoch, kedy sa obete sexuálneho zneužívania kňazmi nedočkali ani len reakcie od cirkvi. „Viem o prípade, kedy obete napísali list nunciovi, ktorý je poverený riešiť takéto prípady, dodnes nedostali odpoveď. Začiatkom júla poslali list Konferencii biskupov Slovenska, či môžu zaradiť ich záležitosť do programu, no odpoveď opäť nedostali. Cirkev sama nejde po kňazoch, ktorí zneužívajú, musia to zverejniť médiá,“ hovorí Rozek.

Podľa Štofka z nitrianskej diecézy prípady sexuálneho zneužívania nemôže cirkev kryť, no zároveň tvrdí, že aj samotné obete si často neprajú hovoriť o tom verejne. „Neviem si predstaviť môjho biskupa, že by pokojne spal, keby vedel o nejakej neprávosti. Keď sa náš biskup dozvedel, že niečo také sa stalo, stretol sa s obeťou zneužívania, no sama obeť nechcela vec medializovať. Iba trvala na tom, aby to bolo vyšetrené, aby ten kňaz bol pozbavený činnosti a dodnes to tak je.“ Bývalý cirkevný sudca Rozek hovorí, že slovenská verejnosť je proti obetiam zneužívania duchovnými zaujatá a preto sa obávajú nahlas rozprávať o svojich traumách. „Neboja sa len tí, ktorí sú dobre finančne zabezpečení alebo takí, ktorí žijú v zahraničí. Cirkev chce hovoriť len o tom, čo jej vyhovuje a to by sa malo zmeniť.“

Téma sexuálneho zneužívania duchovnými posledné dni rezonuje vo Francúzsku, kde rozsiahlym vyšetrovaním do minulosti, až do polovice 20. storočia, odhalili zneužívanie detí tisíckami kňazov a zamestnancami rímskokatolíckej cirkvi.