Odpúšťanie pomáha aj pri liečbe rakoviny, tvrdia psychológovia, ktorí sa venujú terapii odpustením

BRATISLAVA / Odpúšťanie môže výrazne pomôcť aj s rôznymi ťažkými ochoreniami. Ako je to možné? Je to väčšinou dlhodobý proces, ale ak dokážeme v sebe vyriešiť potláčaný hnev, skutočne sa tak môžeme zbaviť aj rôznych závažných ochorení, hovorí profesor psychológie Robert Enright zo Spojených štátov amerických, ktorý pôsobí na univerzite vo Wisconsine.

Profesor Enright sa terapii odpustenia venuje už 35 rokov a uskutočnil mnohé zaujímavé výskumy, z ktorých vyplynulo, že odpúšťanie lieči. Na Slovensku sa zatiaľ o tejto forme terapie veľa nehovorí, no už ju niektorí odborníci pri svojej práci aspoň sčasti využívajú. Do výskumu, tejto u nás stále novej formy terapie, sa zapojila aj psychologička Veronika Chlebcová, u ktorej terapiu odpustením absolvovali niekoľkí pacienti s onkologickým ochorením. Pre Noviny PLUS porozprávala, ako taká terapia prebieha a pre koho je vhodná. 

Začneme takou základnou vysvetľovacou otázkou – čo si máme predstaviť pod terapiou odpúšťaním?

Terapia odpustením je dlhodobý proces a je vhodná predovšetkým pre ľudí, ktorí v sebe dlho potláčali hnev, psychické zranenie, úzkosť, ktoré môžu prechádzať až do fyzických ťažkostí. Preto aj celý proces terapie je dlhší, nestačí s klientom pracovať pár týždňov, zvyčajne sú to mesiace, niekedy sú potrebné aj roky.

Ako vyzeral výskum, do ktorého ste sa zapojili vy?

Je to výskum doktora Pavla Kotoučka, ktorý ho naprojektoval, pripravil a aj ho koordinuje, no priamo profesor Enright pripravil manuál pre pacientov, s ktorým sme pracovali v terapii. Bola to taká skrátená verzia terapie odpúšťaním, zameraná na onkologických pacientov a trvala približne 15 týždňov. Okrem mňa ju viedli ešte ďalšie dve kolegyne psychoterapeutky. Na Slovensku sa takýto systematický výskum terapie odpustením doteraz neuskutočnil. Na tejto metóde je však dobré aj to, že terapeut z nej môže využiť len niektoré fázy, ktoré môžu pomáhať konkrétnemu pacientovi.

Prečo onkologickí pacienti? Je už nejako preukázané, že práve im to pomáha?

Doktor Kotouček, s ktorým spolupracujem, je presvedčený, že hnev má vplyv na telesnú stránku človeka, na jeho imunitu, a môže prispievať napríklad k onkologickým ochoreniam, ale aj k úspešnosti ich liečby. Robil rôzne výskumy na rôznych pacientoch, nielen onkologických, zistil napríklad, že odpúšťaním sa pacientom s kardiologickou diagnózou menila, zlepšovala srdcová frekvencia, iným pacientom zase niektoré krvné výsledky. Profesor Enright v Spojených štátoch skúmal ako vplýva terapia odpustením napríklad u paliatívnych onkologických pacientov, ale tiež obetí incestu, pacientov s koronárnou artériou, závislých pacientov či mužov po partnerkinom potrate. Po terapii odpustením prežívali menej hnevu, úzkosti, depresívnych symptómov, zvýšila sa ich kvalita života a nadobudli viac nádeje.

​

Zamestnanci v zdravotníctve poskytujú základnú zdravotnú starostlivosť verejnosti. Majú široké spektrum pacientov a sú často prepracovaní. Dlhá pracovná doba a časté nepravidelné služby, vedú k nedostatku spánku a takmer žiadnemu osobnému voľnu. Tieto faktory a záchrana ľudských životov vedú samozrejme aj k úzkosti a stresu. Aj napriek tomu, že je toto zamestnanie pomerne dobre platené, musia zamestnanci v zdravotníctve čeliť aj faktu smrti svojich pacientov a možnosti nakazenia sa akoukoľvek chorobou. Takže nemajú práve tie najlepšie vyhliadky a mali by sa pripraviť na život v depresii.

therichest.com

​​Doteraz sa hovorilo vždy najmä o strese, že môže zapríčiňovať alebo viesť k rôznym závažným ochoreniam, teda k rakovine, autoimunitným ochoreniam a podobne. Menej sa už hovorí o hneve, ktorý v sebe môže veľa ľudí mať a ako ste povedali, roky ho potláčať. Je to teda rovnako nebezpečné ako stres?

Všetky negatívne nabité emócie môžu mať dopad na naše telesné zdravie. Venuje sa veľa pozornosti stresu, ale často práve hnev, ktorý nás môže byť skrytý dlhé roky, mnohokrát z obdobia detstva, a potláčame ho, nevidíme ho, ospravedlňujeme tých, ktorí za ten náš hnev môžu, ostáva v nás a môže byť veľkým problémom. Spôsobuje mnohé psychické a telesné problémy. Terapiou odpúšťaním sa ten hnev odkrýva, odkrývajú sa postupne zranenia na duši, ktoré sa následne liečia. Potláčaný hnev je veľmi nebezpečný a škodlivý nielen pre naše zdravie, ale aj pre naše vzťahy s inými ľuďmi. Aj človek, ktorý niekomu ubližuje, bol na tom kedysi rovnako. Tiež mu niekto ubližoval, zranil ho. Preto robí to isté ani si to nemusí uvedomovať. Preto je tak veľmi podstatné nenechať ten potláčaný hnev prerásť do štádia, že začneme my ubližovať niekomu ďalšiemu. Odpustením dokážeme ozdraviť nielen seba, ale má to vplyv aj na rodinu a naše okolie, aby sme neprenášali naše zranenia na iných alebo dokonca z generácie na generáciu. Cieľom je aj porozumieť tomu človeku, ktorý nám niečo  spôsobil a nájsť pochopenie, prečo to urobil. Je to jeden z tých základných krokov v terapii odpustenia.

Ako teda taká terapia odpúšťaním vyzerá v praxi?

Terapia, na ktorej som pracovala ja s kolegyňami, mala 15 krokov. Na začiatku je to aj veľa o edukácii klienta. Úplne prvým krokom je veľmi dôležité porozumieť tomu, čo je to odpustenie a čo odpustenie nie je. Terapeut vysvetlí základné fakty klientovi a spolu diskutujú o rôznych mýtoch, čo vlastne to odpustenie je. Napríklad bežným predsudkom o odpustení je, že zabudnem na to, čo sa mi stalo a tým je to vybavené, odpustené. Je to však proces. Musím najskôr uznať, že sa mi naozaj niečo udialo, že mi niekto spôsobil ranu na duši a potom postupne začnem pracovať na zmene zmýšľania o tom človeku, ktorý mi to spôsobil. A vôbec dopracovať sa k odpovedi, čo mi môže to odpustenie dať a či to má pre mňa zmysel.

Ako zistím, že mám v sebe potlačený hnev?

Ľudia s potlačeným hnevom môžu pociťovať veľkú únavu, nevysvetliteľnú úzkosť, rôzne fyzické zdravotné problémy, ktorých pôvod si nevedia vysvetliť.

Pri akých pacientoch s akými problémami má táto forma terapie najvýraznejší efekt?

Terapia odpustením nemusí byť vhodná pre každého. Musí to v prvom rade správne rozpoznať terapeut, lebo niekto nemusí byť ešte pripravený na to, aby odpúšťal. Preto je dôležitá úvodná fáza, kedy debatujeme s klientom, čo a ako prežíva a on sám sa potom rozhodne, či chce pracovať na odpustení alebo ešte nie je ten správny čas. Ak mám byť konkrétnejšia, profesor Enright túto terapiu považuje za veľmi efektívnu napríklad pri obetiach týrania, keď bol tyranom partner alebo rodič.

No ale to sú vážne veci, preto mi hneď napadá otázka, dokáže niekto týraný odpustiť tyranovi? Je to vôbec možné?

Je to možné. Profesor Enright veľa pracuje napríklad s obeťami incestu, čo je skutočne závažná forma ublíženia. Práve obete takéhoto zneužívania zvyknú veľmi potláčať v sebe hnev. Vtedy to však trvá mesiace až roky, kým sa dopracujú k výsledku, že obeť odpustí tomu zneužívateľovi, no zároveň s tým prichádza aj obrovská úľava a oslobodenie od toho človeka. Mnohé obete incestu takto dokázali odpustiť a oslobodiť sa.

To sú skutočne veľmi závažné činy. Priznám sa, že ja si neviem predstaviť, ako by som odpustila niečo také a aj sa mi natíska otázka, či je to vôbec vhodné odpustiť takému človeku, ktorý dokáže urobiť niečo tak hrozné...

Jedna vec je, že ten človek si, samozrejme, zaslúži, aby bol za svoj hrozný čin odsúdený, potrestaný. Ale ak riešime psychické zdravie obete a myslíme na jej duševné zdravie a na ten cieľ, aby dokázala normálne žiť a nepotláčať v sebe po celý život hnev a jedno z možných ciest je práve dopracovať sa k odpusteniu. V takýchto prípadoch je to určite práca pre skúseného terapeuta.

Psychologička Veronika Chlebcová sa venuje terapii odpustením pri onkologických pacientoch.

Archív V. Chlebcovej

​Ale to, že niekomu odpustím, neznamená, že sa s ním musím kontaktovať, hovoriť s ním a podobne. To odpustenie sa udeje len v mojom vnútri?

Áno, to odpustenie vychádza z nás, povedzme, z nášho srdca. To druhé, keď sa s tým človekom, ktorý vám ublížil aj kontaktujete, je zmierenie. A to je jedna z ďalších mylných predstáv, ktoré majú mnohí ľudia, že odpustenie sa rovná zmierenie. Po odpustení nemusí nastať zmierenie. Nie je to v tom procese nevyhnutné. Preto to klientovi terapeut hneď v úvode vysvetlí, že odpustenie sa deje výlučne v našom vnútri. Zaujímavý moment terapie odpustením je dať dar vinníkovi. Je to vlastne dôležitý bod celej tejto terapie, ktorej vyvrcholením je odpustenie. Ten dar si môžeme predstaviť ako prejav lásky, ktorú zo seba dokážeme dať a odovzdáme ju tomu vinníkovi. Čo ale zase neznamená, že budeme objímať tyrana alebo mu hovoriť, ako ho máme radi. Ale dopracujeme sa k tomu, že mu napríklad prajeme dobro.

Komu by ste vyslovene odporučili terapiu odpustením?

Tomu, kto pociťuje hnev alebo hlboké zranenie na duši, krivdu voči niekom, kto má z týchto dôvodov úzkostné stavy a depresie. Nemusí to byť len niekto, kto trpí nejakým fyzickým ochorením, ako sú napríklad onkologickí pacienti. Je dobre, ak terapeut vie vyhodnotiť, či je jeho klient vhodný práve na takúto terapiu odpustením alebo ju môže využívať aj popri iných formách terapie.

Máte v pláne ešte nejaký projekt alebo výskum, ktorým by ste chceli pokračovať s ďalšími klientami v terapii odpustenia?

Vo svojich iných výskumoch pracujem najmä s pacientkami s rakovinou prsníka a rada by som sa im venovala aj s terapiou odpustením. Príprava takého výskumu je však náročná, je potrebné presvedčiť pacientov na terapiu, musia sa zapojiť aj ďalší terapeuti, ktorí budú zaškolení a budú používať úplne rovnaké postupy. No určite chcem tento výskum rozbehnúť v priebehu budúceho roka.

Kto je Veronika Chlebcová

Veronika Chlebcová vyštudovala psychológiu na Paneurópskej vysokej škole, kde ostala aj po ukončení doktorandského štúdia. Okrem výučby študentov psychológie sa venuje rôznym projektom a výskumom z oblasti psychológie, medzi nimi napríklad terapii odpúšťaním, rozvoju vďačnosti u pacientiek s rakovinou prsníka a je tiež spoluautorkou niekoľkých odborných publikácií.