Astrobiologička Michaela Musilová: Vesmírna turistika prináša obavy o zanechaní odpadov na Marse či Mesiaci

BRATISLAVA / Vesmírna turistika sa stáva stále reálnejšou. To však prináša aj obavy, aby sme nezanechali rôzne odpady vo vesmíre. Slovenská vedkyňa, marsonautka, astrobiologička a dekanka na Medzinárodnej vesmírnej univerzite v Španielsku Michaela Musilová v rozhovore priblíži, ako zvláda simulované misie na Mars, aké je to dostať sa do užšieho výberu na let okolo Mesiaca, ale aj o strave vo vesmíre, či dovolenkovaní na Slovensku.

Čo nové sa udialo vo Vašej práci, ako ďaleko ste pokročili?

Hlavná vec je, že napriek pandémii sa mi podarilo zorganizovať množstvo simulovaných misií na Mesiac a Mars. Využívali sme to, že ľudia museli byť uzatvorení nejakú dobu na stanici a využívali sme to ako karanténu. Takže, za posledný rok som, napríklad, zorganizovala vyše desať simulovaných misií na Mesiac, aj na Mars a bola som veliteľkou týchto misií, takže som trávila aj ja vyše pol roka zatvorená v inom svete. Mohli sme vo výskume pokračovať ďalej, máme teraz úzku spoluprácu s centrom NASA, kde sa sústreďujeme hlavne na výskum extrémofilov, extrémnych organizmov, čo žijú v jaskyniach na sopke na Havaji.

Čo sa týka výskumu nejakých vzoriek z Marsu a podobne, dostali ste sa k niečomu takému konkrétne, alebo ste len registrovali nejaké nové posuny?

Vzorky z Marsu, zatiaľ, nemá nikto, ale práve nedávno pristála ďalšia sonda na Marse - rover  Perseverance, takže sa veľmi tešíme na nejaké prvé poznatky z toho. My skôr, v spolupráci s NASA, pozeráme na tieto dáta nepriamo, napríklad, pozeráme na extrémofily z rôznych extrémnych prostredí na Zemi, napríklad, na Havaji v tých lávových jaskyniach, lebo vieme, že podobné jaskyne existujú aj na Marse, na Mesiaci, takže chceme zistiť, že v akých podmienkach tam dokážu prežiť, čo konzumujú, alebo potrebujú na prežitie, ako ich môžeme detekovať použitím rôznych inštrumentov, aby sme potom neskôr vedeli tie inštrumenty na ten samotný Mars poslať.

Žena z Marsu

Takže, toto všetko sa udialo, teraz ste prišli sem. Konečne dovolenka?

Na Slovensko som prišla, lebo z časti učím na Medzinárodnej vesmírnej univerzite, tá je tento rok v Španielsku, takže mi dovolili odskočiť domov, lebo som dva roky nebola rodinu pozrieť a zároveň mi minulý rok vyšla kniha o mojom živote – Žena z Marsu, v spolupráci s Luciou Lackovičovou. Takže, tentokrát sme využili môj pobyt na Slovensku aj na prezentáciu tejto knihy, robili sme rôzne besedy a popularizačné aktivity.

Na Medzinárodnej vesmírnej univerzite ste dekankou?

Áno, tento rok som na tej univerzite dekankou pre vedu, takže vediem všetko spoločné s vedou na univerzite, rôzne kurzy, máme tam niekoľko ľudí z NASA, ktorí tam prídu vyučovať. Zároveň organizujem aj rôzne také náučné výlety na rôzne observatória, napríklad. Na budúci rok to bude v Portugalsku. Takže, každý rok sa to takto mení a ja už som jednou z organizátoriek celej univerzity.

Čo je vlastne výsledkom toho? Keď to porovnáte s klasickou univerzitou, asi je to veľmi úspešné vyštudovať takúto oblasť.

Áno, Medzinárodná vesmírna univerzita ponúka program magisterský, to je také vyššie vzdelanie a zároveň ponúka takzvaný letný vesmírny program. To je taký intenzívny 9-týžňový kurz, počas ktorého prídu ľudia z celého sveta a učia sa všetko od vesmírnej politiky, vesmírneho umenia, až po vesmírne inžinierstvo, vesmírnu vedu a tak ďalej, aby všetci mali podobné poznatky vo vesmírnom výskume, ale zároveň je to úžasná možnosť, aby sa ľudia z toho vesmírneho sektora prepojili spolu celosvetovo, takže je to taký veľký networkingový event. Vytvárajú sa z toho veľmi úzke putá, až natoľko, že nás prezývajú „vesmírna mafia“, lebo sa tak dobre poznáme a ľudia sú naozaj v rôznych vesmírnych agentúrach, veľkých vesmírnych firmách. Takže, ľudia tam chodia, aby získali poznatky, ale aby sa aj uplatnili vo vesmírnom výskume a priemysle.

Ako to vyzerá s cestou na Mesiac?

Projekt dearMoon, zatiaľ nemáme žiadne informácie o tom, dlhšie nikomu nedali žiadne správy, aspoň neviem o tom, že by niekto nejaké mal, takže dúfame, že sa nám ešte ozvú a že to budú pozitívne správy. Ale je aj možné, že majú nejaké technické problémy, alebo dôvody na to, prečo sa neozývajú, takže, ešte uvidíme, či niečo z toho bude. Ak nie, tak dúfam, že sa mi ponúkne iná príležitosť, aby som mohla ísť robiť výskum do vesmíru.

Čo hovoríte na to súperenie?

Áno, teraz je také zaujímavé obdobie, také nové vesmírne preteky, aj medzi vesmírnymi agentúrami, aj medzi vesmírnymi firmami. Takže, uvidíme, či sa teraz podarí úspešne vyletieť do vesmíru. Na jednej strane to má výhody, že to sprístupňuje vesmír obyčajným ľuďom, alebo ľuďom, ktorí majú peniaze, ktorí si to môžu zaplatiť. Ale niekedy, keď robia súťaže, tak sa aj obyčajní ľudia môžu do toho zapojiť. Na druhej strane, máme obavy, že do akej miery si budú dovoľovať robiť, čo len chcú, nebudú rešpektovať rôzne vedecké medzinárodné zmluvy, kde sa, napríklad, snažíme chrániť životné prostredie, aby zas príliš veľa rakiet nechodilo do vesmíru, aby sme tam nenechali množstvo odpadov z týchto rôznych pokusov a takých turistických letov.

Aký máte plán? Čo vás čaká najbližšie obdobie?

Tak okrem učenia na tej vesmírnej univerzite, ma teraz čaká ďalšia séria misií. Hneď v auguste, keď sa vrátim, budem veliteľkou misie v spolupráci s NASA a iným vesmírnymi agentúrami. Bude to simulovaná marťanská misia, kde budeme testovať rôzne experimenty, hlavne zamerané na pestovanie rôznych rastlín a vecí na potravu pre astronautov, ale takými inými spôsobmi cez rôzne bioreaktory a podobne. Dokonca, v rámci projektov, budú aj dva experimenty slovenských študentov, ktorí vyhrali tento rok v treťom ročníku súťaže Misia Mars, ktorú organizujem spolu so Slovenskými elektrárňami. Vyhrali tento rok dva projekty. Jeden sa sústredí tiež na bioreaktory v spolupráci s jednou firmou na Havaji, čo sa venuje riasam a dokázali vytvoriť určitú spoluprácu. Ďalší projekt vyhral, kde budeme používať trampolínu ako rôzne cvičenia a prípravu na bezváhový stav. Teším sa, ako pôjdu tieto projekty. No a po tejto misii zase budem z riadiaceho strediska na Zemi, takže už nie v rámci misie ako veliteľka, ale budem zo Zeme riadiť dve misie, ktoré sú financované americkou armádou. To už ide o prípravu na prvé misie na Mesiac, takže ľudia, ktorých sme vybrali na tieto misie, si budú zažívať naozaj extrémne podmienky, aby sme videli, že v ktorých podmienkach strácajú nádej a chuť byť na takejto misii.

Vy ste spomínali aj tú stravu, posúva sa to tým smerom, aby to aj chutilo? Využili ste pobyt doma aj na to, aby ste si vychutnali aj slovenské jedlá?

Áno, strava je naozaj veľmi dôležitá. V minulosti to bolo veľkým problémom. Ľudia boli normálne deprimovaní z toho, že museli jesť takú tú vysušenú lyofilizovanú stravu, takže preto teraz každej simulovanej misie, či už na Mesiac, alebo na Mars, máme niekoľko skleníkov, ktoré používame na to, aby sme si aspoň nejaký čerstvý šalát vypestovali. Skúšali sme aj niečo komplikovanejšie, ako paradajky, ale to veľmi nefungovalo. Šaláty však dobre fungujú, tak aspoň to pomáha. Zistili sme, že musíme mať aspoň dvoch ľudí v posádke, ktorí vedia dobre variť, lebo naozaj niekedy stačí len dobre skombinovať tú vysušenú stravu, dobre ju rehydratovať, aby teda chutila podobnejšie tomu, čo máme na Zemi. Takže, niekedy sa stačí s tým naozaj len pohrať a už je nám lepšie na misii a ja sa potom veľmi teším, keď prídem späť, jem si šaláty, ovocie. Na Slovensku si vychutnávam tú stravu, ale musím povedať, že moje telo už ako keby nie je zvyknuté na slovenské jedlo, je predsa len trochu odlišné od toho, čo jem na Havaji, ale stále mi to prináša pekné spomienky ešte z detstva.

Takže je pokrok v tom stravovaní, než bolo v minulosti?

Áno, našťastie, robíme v tom veľké pokroky. Je v tom určite ešte čo zlepšovať. Niektoré firmy sa snažia pridávať všelijaké rôzne zmesi korenia, aby to bolo príjemnejšie, ale každý má iné chute, takže my sa snažíme tú stravu mať takú najjednoduchšiu a nech si potom každý primieša to, čo chce. Takže, to ešte nemáme úplne vymyslené, ale aspoň sú tam pokroky vpred.

Sú nejaké nové objavy, čo sa týka toho života, alebo prostredia, v ktorých by mohli žiť?

Tak, zatiaľ, my sa veľmi zaujímame o tie lávové jaskyne. Vieme, že tie existujú na Marse a život, ktorý skúmame v týchto jaskyniach na Zemi nám ukazuje, že by aj bola šanca v dnešnej dobe, že by mohol existovať na Marse podobný život, alebo, že by sme tam mohli nájsť aspoň nejaké fosílie, alebo známky, že tam kedysi mohol byť život. Takže, z astrobiologického hľadiska je to také najzaujímavejšie pre nás. Potom sú ešte ďalej vo vesmíre telesá v slnečnej sústave, rôzne mesiace pokryté ľadom, ktoré sú tiež zaujímavé, ale zatiaľ sa neplánuje nejaká misia, ktorá by chcela pristáť na takýto mesiac, aby sme mohli lepšie študovať, čo tam v skutočnosti je a prípadne, či je niečo pod tým ľadovým povrchom. Na to chýbajú ešte vo vede financie, hlavne.

​