Komentár Rastislava Striška: Košč aj Kováčik presvedčili súd. Obžaloba je podaná predčasne

Zdielať na

9.11.2021 Noviny PLUS

Komentár Rastislava Striška: Košč aj Kováčik presvedčili súd. Obžaloba je podaná predčasne

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Keď prokurátor ÚŠP Michal Šúrek takmer okamžite po prvom odsúdení Dušana Kováčika podal ďalšiu obžalobu na Kováčika a obvineného Košča, bolo zrejmé, že nastanú problémy. Prečo? Obžalobu Šúrek podal na súd v čase, keď dvojica obvinených čakala na to, ako posúdi ich obvinenie vznesené políciou generálny prokurátor Maroš Žilinka. Obvinení totiž podali Žilinkovi návrh na postup podľa paragrafu 363. Chceli od Žilinku, aby zrušil policajtom vznesené obvinenie, ktorým sa stali obvinení z korupcie.

Netreba byť špecialistom na trestné právo, aby aj laik posúdil, že ak existuje právo obvineného obrátiť sa na generálneho prokurátora so žiadosťou na uplatnenie jeho zákonnej kompetencie, tak na rozhodnutie vo veci má obvinený aj právo. V tomto prípade ale pre dozorového prokurátora už podaný návrh na obvinených nerobil žiadnu prekážku na podanie obžaloby. Aj predčasne. Nepočká, aby o podanom návrhu rozhodol generálny prokurátor, a s očakávaním, že sa na Špecializovanom trestnom súde "niečo s tým stane", obžalobu podal. A stalo sa. Dnes už vieme, že nie v prospech prokurátora, ale zatiaľ v prospech obvinených. Obžaloba totiž opäť skončila v rukách samotného prokurátora a k tomu aj s vysvetlením toho, čo zrejme aj prokurátor čakal.

Pokus - omyl alebo kuleha. V každom prípade rarita

Nie som expert na trestné právo, a preto som sa po takto predčasne podanej obžalobe obrátil na pár špecialistov, ktorí procesu rozumejú. Jeden zo špičkových prokurátorov mi na otázku, či je to klasický, štandardný, ale najmä zákonný postup prokurátora, odpovedal takto: "je to raritné a pokiaľ si dobre pamätám sa ešte nestalo, aby podriadený prokurátor svojvoľne odňal právo generálnemu prokurátorovi rozhodnúť o podanom návrhu tým, že generálneho prokurátora odignoruje a podá obžalobu. Neodňal tým právo nadriadeného rozhodnúť, ale odňal právo aj obvinenému na odpoveď na podaný návrh. Toto je naozaj raritná vec, že by som očakával podanie podnetu na daného prokurátora." (prokurátora zatiaľ nebudeme menovať, pozn. redaktora).

Vyjadrenie, ktoré podľa mňa stojí za zamyslenie a netreba sa nechať obmedziť skutočnosťou o charaktere obvinených, o ktorých je reč. Bavíme sa o zákone. Ale pridám aj názor z inej strany sporu. Požiadal som o názor na danú vec aj rešpektovaného právnika a samotného predsedu Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubalu. Opísal som mu pozadie takto predčasne podanej obžaloby s tým, že obhajoba obvinených ešte nedostala rozhodnutie generálneho prokurátora na postup podľa paragrafu 363. Len opäť pripomeniem, že obvinení chceli od Žilinku, aby preskúmal dôvody ich obvinenia policajtom a po posúdení zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia, zrušil. Predsedovi súdu som opísal aj to, že podaním obžaloby prokurátor de facto odňal právo dvom subjektom trestného konania. Už spomínaným obvineným (Kováčik a Košč) a samotnému generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.

Názor Jána Hrubalu je na daný prípad nasledovný s tým, že sudca sa, samozrejme, nemá dôvod vyjadrovať k postupu samotnej prokuratúry. "

Sudcovia žiadneho súdu nemajú dôvod komentovať a posudzovať správnosť či nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní vrátane prokurátora s jedinými výnimkami, ktoré stanovuje Trestný poriadok - napr. posudzujú nevyhovenie žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu v rámci štádia konania pred podaním obžaloby. Vec vybavujúci prokurátor má právo podať obžalobu kedy uzná za vhodné a podanie, či nepodanie návrhov na využitie mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci prípravného konania súd doslova nezaujíma. Súd posudzuje len to, či podaná obžaloba je spôsobilá na prejednanie na hlavnom pojednávaní alebo je potrebné ju odmietnuť. Podaním obžaloby zanikajú kompetencie Generálneho prokurátora podať mimoriadny opravný prostriedok týkajúci sa prípravného konania," uviedol predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala.

Vyjadrenie predsedu ŠTS odpovedá na podstatnú vec daného problému. Po prvé, podaná obžaloba nesmie niesť znaky porušenia zákona a po druhé konštatuje, že podaním obžaloby zaniká kompetencia na rozhodnutie generálneho prokurátora podľa paragrafu 363.

Slovné spojenie "spôsobilá" sa podľa môjho názoru dá vnímať ako zákonná. A o tom to podľa mňa celé je. Ak sa vrátim k názoru už spomínaného prokurátora, ktorý predčasne podanú obžalobu označil za raritný prípad a prípad, ku ktorému doposiaľ medzi prokurátormi nedošlo (a môže sa aj on mýliť) je na mieste otázka, prečo sa dozorový prokurátor Michal Šúrek s podaním obžaloby tak ponáhľal. Prečo nepočkal na rozhodnutie Žilinku? Čoho sa obával alebo inak, čo ho do takej rýchlosti tlačilo? Nemal na to iné dôvody než ten, že jednoducho asi nechcel čakať na Žilinku, lebo mohol mať profesionálny odhad, ako návrh obvinených na postup generálneho prokurátora podľa par. 363, dopadne.

Ak by Žilinka policajtom vydané uznesenie o vznesení obvinenia Kováčikovi, ktorého údajne korumpoval Košč, zrušil, žaloba by na súd jednoducho neprišla. Prokurátor by ju ani nenapísal.

Aký iný dôvod v tom bol? Veď ako vieme, aj prokurátor vedel, že Dušan Kováčik bude stále vo väzbe. Že sa z nej nedostane ani po vynesení rozsudku ŠTS vo veci Takáčovci, pre ktorú dostal na ŠTS zatiaľ neprávoplatných 14 rokov. Tak prečo? A akokoľvek ide o sympatického prokurátora, ktorého za profesionála považujú nielen skúsení advokáti, otázka prečo sa s podaním obžaloby tak rozbehol, je zatiaľ nezodpovedaná.

Oslovil som s touto otázkou aj samotného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Okrem iného aj z dôvodu, že ak podriadený prokurátor svojím postupom môže zapríčiniť nezákonnosť, môže sa vystaviť disciplinárnemu stíhaniu. Daniel Lipšic je priamy nadriadený dozorovému prokurátorovi. Ak si jeho podanie obžaloby v čase, keď nebolo rozhodnutie o návrhu na postup podľa paragrafu 363 všimol, tak buď s tým súhlasil alebo sa rozhodli, že obžalobu treba napriek tomu podať. A mňa zaujímalo, či napriek tomu, že podaním zrejme dôjde k porušeniu práv minimálne obvinených.

Odpoveď na otázku som od šéfa špeciálnej prokuratúry nedostal. Ani na to, či neočakáva aj on, ak sa s postupom dozorového prokurátora stotožňuje, možný podnet na disciplinárne konanie. Tentokrát ale od jeho nadriadeného, generálneho prokurátora. Tiež bez odpovede. Nevadí, aj neodpovedanie na položené otázky je vlastne odpoveďou. Aby sme však zistili, ako zareaguje teda samotný generálny prokurátor, otázku som položil aj Žilinkovi.

Konkrétne som sa spýtal, či postupom Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vo veci podanej obžaloby vzhľadom na dôvody, pre ktoré Špecializovaný trestný sud (ŠTS) neprijal podanú obžalobu, vznikol dôvod na podanie podnetu na disciplinárne stíhanie dozorového prokurátora a prípadne aj jeho nadriadeného.

Prečo, lebo nevieme, či sa špeciálny prokurátor postupom dozorového prokurátora stotožňoval alebo nie. Žilinka pre TV JOJ cez svojho hovorcu odpovedal, že keďže ide o živú vec, nebude sa k našej otázke v žiadnom prípade v tomto štádiu vyjadrovať. Poďme ale ešte ďalej. Ak zoberieme v úvahu aj status na facebooku generálneho prokurátora, môžeme v tejto súvislosti predpokladať to, že samotný Žilinka konanie dozorového prokurátora ako konanie "lege artis" nepovažuje. Jeho status je síce krátky, ale zrozumiteľný. Maroš Žilinka, generálny prokurátor na svojom facebooku uvádza: "Ak OČTK nebudú porušovať zákon, GP nebude používať paragraf 363 TP." (OČTK sú orgány činné v trestnom konaní a TP je trestný poriadok, pozn. red.)

Kuleha alebo kalkulované riziko

Ešte sa vrátim k výrazu, ktorý som v článku už použil. Tým je kuleha. Aby ste tomu rozumeli, ako to v kontexte myslím, uvádzam nasledovné. Podanie obžaloby na dvoch obvinených v čase, keď čakajú ako rozhodne o ich návrhu na postup podľa paragrafu 363 TP, je zo strany prokurátora porušením priameho príkazu GP SR z roku 2006, ktorý bol zmenený a doplnený v roku 2012: Príkaz je stále v platnosti a striktne usmerňuje prokurátorov ako majú postupovať, keď strany konania podajú návrh na 363, o ktorom musí rozhodnúť generálny prokurátor.

Ako mi vysvetlil prax ďalší známy prokurátor, postup musí byť a je nasledovný. "V čase, keď má prokurátor spísanú obžalobu a obvinený podal návrh GP na zrušenie uznesenia o vznesení obvinania podľa par. 363, jednoducho stojíme. Čo to znamená? Obžalobu môžem mať napísanú, ale jednoducho pokiaľ nie je GP rozhodnuté o 363, tak s ňou nič nemôžem robiť. Je to v súlade s príkazom generálneho prokurátora a s ustanovením trestného poriadku."

Tak, keď toto všetko prokurátor musí dodržiavať, tak preto to neurobí? Ostáva mi zamyslieť sa ešte aj inak. Všetko sa raz stane. To, že to je príkaz, ešte neznamená, že je aj zákon. Pripustime situáciu, ku ktorej došlo unáhleným podaním obžaloby, a že ju súd prijal. Čo by sa stalo? Nastal by stav, ktorým by de facto samotný súd legitimoval konanie prokurátora, ktoré nesie znaky porušenia príkazu GP a tiež zákonných práv aj obvinených.

Prijatím obžaloby by nasledovalo rozbehnutie procesu s obvinenými a k dokazovaniu pred súdom. Čo tam po právach citovaných v zákonoch alebo aj uzneseniami Najvyššieho súdu SR, ktoré smerujú k potvrdeniu porušenia práv obvinených. Išlo teda o kalkulované riziko dozorového prokurátora, ktoré by sa v laickej verejnosti pri použití slangu dalo nazvať aj kulehou? Možno. V každom prípade odmietnutie obžaloby v odôvodnení sudcu nesie konštatovanie porušenia práv. Či to tak vnímajú samotní šéfovia prokuratúry, a ktorí ako, sa ešte dozvieme. Zatiaľ má Kováčik v base a Košč na úteku, dôvod na radosť. Zatiaľ stále ostávajú v tejto ich korupčnej veci stále v procesnom postavení obvinených. A s obžalobou musí prokurátor Michal Šúrek ešte chvíľu počkať. Podľa mňa sa nemusel až tak ponáhľať. Pokus - omyl to určite ale nebol.