Analýzy Na hrane s Krčmérym a Kollárom: Očakávam ešte dve až tri epidémie, tvrdí Vladimír Krčméry

BRATISLAVA / Na Slovensko sa valí ďalšia, v poradí už štvrtá kovidová vlna. Otázkou však naďalej zostáva to, koľko ďalších nás čaká a koľko ich vôbec zvládneme. Na tieto otázky odpovedali v relácii Analýzy Na hrane TV JOJ lekár, infektológ, profesor Vlamdimír Krčméry a vedec a odbormík na aplikovanú matematiku Richard Kollár.

Aktuálne čísla hovoria o tom, že pribudlo 14 643 ľudí s pozitívnym výsledkom PCR testu, viac ako 61 percent z nich nebolo zaočkovaných. Pozitívny antigénový test malo 3 870 osôb, takmer 63 percent z nich nemá očkovanie. V nemocniciach je 1 663 pacientov s COVID-19, na JIS a OAIM je 296 osôb, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 144 ľudí.

Takmer 78 percent z hospitalizovaných nie je zaočkovaných, alebo má len jednu dávku očkovacej látky. Pribudlo 9 323 ľudí zaočkovaných treťou dávkou vakcíny (spolu 1 482 116), druhú dávku očkovacej látky dostalo včera 2 137 osôb (spolu 2 661 138), no a prvú dávku vakcíny dostalo včera  932 ľudí (spolu 2 798 166). Nie je teda pochýb, že vlna omikronu naberá na sile. Koľko vĺn nás ešte čaká? 

Aké sú nové príznaky a zvládajú deti omikron lepšie?

Podľa profesora Krčméryho sú klesajúce hospitalizácie dobrým signálom. "Narastá to čisto z toho dôvodu, že máme deti, ktoré sa nemôžu zaočkovať a nevieme to ovplyvniť. Logicky majú menej protilátok a teda máme aj ťažšie stavy," uviedol s tým, že situácia je neľahká aj v zahraničí. Krčméry doplnil aj to, že komplikácií môže byť viac a okrem horúčok, potrápia aj vyrážky a u detí sa objavuje postcovidový syndróm.

Zároveň na prvom stupni škôl je najviac detí, ktoré nie sú zaočkované. Zatvorenie škôl však nie je dobrý nápad a školy sú aj pre člena konzília prioritou. "Pred dvoma rokmi sme si mysleli, že koronavírusové infekcie útočia len na dýchacie ciesty," začal Krčméry s tým, že v prípade Covidu-19 sú bežné aj neurologické a motorické príznaky. Krčméry priznal, že očakáva ešte ďalšie dve až tri epidémie. 

Richard Kollár zhodnotil, že školy nebude treba zatvárať, lebo sa zavrú samé. Nevylúčil ani to, že by sa školy znovuotvárali práve v čase jarných prázdnin. "Nástroj prázdnin je veľmi vítaný a je možné, že nám pomôžu zmierniť očakávanú vlnu,"  doplnil Krčméry s tým, že jarné prázdniny sa aplikovali práve v minulosti ako nástroj v boji so sezónnou chrípkou.

Podľa Kollára centrálne príjmy zapĺňajú ľudia pozitívni na omikron. "Myslím si, že sme už za polovicou, ale presný vrchol odhadnúť neviem, pretože situácia u nás je odlišná. Rakúsko, Poľsko sú síce pred nami, ale stále stúpajú. U nás očakávam vrchol okolo 20. februára," vyjadril sa matematik a docent Richard Kollár. 

+4 fotky

Analýzy Na hrane s profesorom Vladimírom Krčmérym a matematikom Richardom Kollárom

Pol milióna infikovaných je podľa Kollára pozitívny scenár

Regionálne rozdiely napríklad medzi Námestovom a Stropkovom, môžu podľa matematika, odzrkadľovať iba kapacity testovania a nie reálne počty infikovaných.

"Nejaká časť sa na testy nedostáva už teraz, termíny sa rušia už teraz, hoci sa to nedostáva na tých 50-tisíc, ktoré avizovalo ministerstvo," upozornil matematik. "Keby nám úplne vypadol remdesivir a zostalo by nám 100 kapsúl, tak by sme si museli určiť priority," reagoval Krčméry na to, či je správne testovať prioritne deti a starších ľudí. 

Firmy majú zatiaľ stále povinnosť testovať zamestnancov len raz do týždňa. "Každý však chodí von a vidíte, ako vyzerajú reštaurácie a sú skoro prázdne. Služby nie sú tak dostupné, ako by sme očakávali. Opatrenia sa vytvárajú aj množstvom infekcie. Firmy, ktoré potrebujú mať stabilnú prevádzku, určite testujú častejšie než raz za týždeň," zhodnotil matematik a doplnil, že inak už testovanie nemá veľký význam. 

Obaja sa zhodli na tom, že zodpovednosť v populácii vzrástla. "Mŕtvi učia živých," poznamenal Krčméry a súhlasil s Kollárom v tom, že aktuálne sa ľudia regulujú sami. Krčméry však zdôraznil aj to, že je to doménou Bratislavy a ešte zopár regiónov.

"V iných regiónoch sa funguje na princípe c'est la vie," dodal profesor. Práve psychické problémy po longcovide nám podľa odborníka zruinujú ekonomiku, nakoľko ľudí vyraďujú z pracovného procesu. Richard Kollár doplnil, že následky pre zdravotníctvo budú obrovské. "Kým sa s tým vyrovnáme budú to roky," dodal. 

Stále hasíme krátkodobé problémy

Podľa Krčméryho je to, že stále hasíme krátkodobé problémy, obrovským problémom. A to či pri očkovaní, pľúcnych ventiláciách, testovaní atď. "Jediným riešením je investovať do vzdelávania zdravotníckych pracovníkov," zdôraznil Krčméry a doplnil, že treba si uvedomiť globalizáciu sveta. "Sestry musíme odstrániť zo skupiny pomocníkov, ale zaradiť ich ako partnerov. Terapeut musí byť súčasťou covidových tímov," vyratúval Krčméry s tým, že platy nie sú všetko a Slovensko nevychováva lekárov iba pre Slovensko. 

Matematik Richard Kollár upozornil, že kvalitu nezaručí väčší počet fakúlt, ale najmä kvalitné nemocnice, kde môžu praxovať. Podľa Krčméryho sú lekárske fakulty finančne poddimenzované a čo sa týka nemocníc, treba ich vtiahnuť do procesu vyúčby budúcich lekárov. 

Aká prognóza nás čaká? Dozviete sa vo videu:

​