Psychológ Marek Madro: Čo sa týka očkovania, chýba nám skutočná sloboda a rešpekt k iným postojom

BRATISLAVA – Psychológ Marek Madro tvrdí, že čo sa týka očkovania, chýba nám sloboda rozhodovania. Občania sú podľa neho nasilu tlačení do jednotlivých škatuliek, čo neprospieva ani nálade v spoločnosti ani ich psychickému stavu. Môže za to únava v spoločnosti spôsobená predovšetkým zlou komunikáciou. V prípade ďalšieho lockdownu odporúča ľuďom nájsť si niečo, čo ich dokáže potešiť a každý deň posunúť ďalej.

Čo sa týka očkovania, máme slobodu? Môžeme o tom takto hovoriť?

Vnímam to tak, že tá sloboda tu do istej miery je. Je daná aj tými základnými rámcami. Samozrejme tým, že nás všetkých tlačia do toho dať sa zaočkovať kvôli kolektívnej imunite a tomu, aby bola väčšina chránená, tak samozrejme, že ten tlak na to správne rozhodnutie z tej slobody uberá.

Prejavom tej slobody je aj to, že ľudia majú pocit, že ich postoj je rešpektovaný. Postoj nie je názor, postoj je niečo trvalé. Je dôležité, aby mali ľudia k tomu postoju úctu. Pokiaľ sa nedokážete pripojiť k tomu postoju, tak ľudia konajú pudovo a agresívne. Vytvoriť si k dákej veci postoj je dlhodobá psychologická práca. Postoj súvisí s našimi informáciami, emóciami, ale aj strachom. Postoj je súčasťou vlastnej osobnosti a identity. Keď na nás niekto vytvára tlak v tom, že náš postoj nie je dobrý, tak máme tendenciu si ho chrániť. 

Ľudí, ktorí sa očkovaniu bránia spája strach. Čo s tým?

Strach je veľmi jednoduché používať na manipuláciu ľuďmi, ale aj ich postojmi. Ak by bol strach nasmerovaný smerom k pandémii a k tomu vírusu, ktorý zabíja ľudí okolo, išlo by o niečo, čo by sme mohli byť schopní uchopiť. S tým strachom sa však manipuluje takým spôsobom, že sa vlastne bojíme toho, že niekto rozhodne o nás, bez našej možnosti zasiahnuť. Bojíme sa toho, že nebudeme môcť žiť taký komfortný život, aký si predstavujeme. Strach máme aj z elementárnych vecí, napríklad z toho, že budem prechádzať po ulici s prídavkom oblečenia, akým je rúško. Strach je z toho, že niekto bude rozhodovať o elementárnych veciach v našom živote.

Nevieme dať na misku váh tú zodpovednosť, ktorá s rozhodnutím prichádza a preto v nás zavládne ten strach. Ten, kto nám avizuje, že toto nabúrava naše postoje, našu predstavu o fungovaní sveta, o tom ako by sme mali žiť, čo by sme si mali obliekať a kam by sme mali a nemali chodiť. Strach z pandémie a vírusu je veľmi zložitý. Je to niečo, čo nevidíme, nemáme naňho dosah a nedokážeme sa proti nemu chrániť. Odvšadiaľ počúvame, že ľudia naňho zomierajú, spochybňuje sa či voči nemu existuje reálna ochrana a samozrejme, že potom ten strach v nás prináša pocit, že nie je nikto, kto by tú situáciu mal pod kontrolou. Následne sa stiahneme do seba a bránime sa tak, ako vieme.

Čo sa týka prezentácie postoja, tak vidíme, že v zahraničí je čo sa týka očkovania koalícia, aj opozícia jednotná. Vyriešilo by to problém aj u nás?

Jednoznačne. Ak v diskusii dokáže vládnuť jednota a absentuje polarizácia, ale aj rôzne tábory a názory, tak samozrejme, že to veľmi výrazne prispieva k tomu, aby pre ľudí bolo jasné, akým spôsobom sa správať, čo je zodpovedná, čo je v danej situácii, ktorú nedokážu uchopiť jednoznačné. Tie kroky, ktoré priniesla vláda, alebo pandemická komisia, alebo rôzne krízové štáby, sú rozhodnutia v kritickej situácii, kedy sa ocitáme v stave, ktorý je výnimočný a vymyká sa norme fungovania. Ak niekto do takejto diskusie prináša rôzne pohľady, rôzne názory a rôzne postoje a to aj v situácii, kedy ide o vážne ochorenie, alebo vírus, tak ľudia sú zmätení, viac vystrašení, a informácie, ktoré dostávajú, nie sú schopní odborne vyhodnotiť, čo je správne.

Prečítajte si tiež

Psychológ Marek Madro z IPčka: Najťažšie boli rozhovory s vyčerpanými zdravotníkmi, aj oni sú len ľudia

Je správne to od nich očakávať?

Nie je správne očakávať, že to dokážu správne vyhodnotiť. Ani ja som neštudoval virológiu a nie som epidemiológ a tak isto sa spolieham na autority, ktorým dôverujem, alebo na seriózne výskumné štúdie. To, čo mne s tou bázou informácií, ktoré mám našepkáva, že toto je seriózny zdroj, ktorým sa dokážem riadiť, tak dokážem si k tomu sadnúť a vyhodnotiť či informácie, ktorú ku mne prichádzajú majú konkrétny zdroj a či za tým stojí dáka seriózna vedecká práca. Ak som toto schopný poňať, tak je jasné, že môj postoj, ktorý si vytvorím sa nebude meniť tak, ako názor.  

Je jasné, že akékoľvek iné postoje a názory sú fajn, ale vedecké fakty sú jednoznačné a seriózne štúdie nie sú dostupné väčšinovej spoločnosti. Preto je dôležité, kto je ten človek, ktorý mi tie dáta komunikuje. Či ho mám v úcte, či mu dôverujem, ale aj či si viem dohľadať aká je za ním práca a aká je relevancia toho, že sa k tomu vyjadruje. Nie každý lekár je odborníkom na vírusy a nie každá osobnosť, ktorá má vplyv dokáže naozaj seriózne urobiť analytickú  prácu a informovať ľudí.

Čo by znamenala skutočná sloboda v očkovaní v rámci sociálnej psychológie?

Ja si to predstavujem tak, že od serióznych nositeľov informácií, ktorým spoločnosť venuje pozornosť a dôveruje, tak prídu komplexné informácie. Prídu informácie, ktoré hovoria o výhodách očkovania, ale aj veľmi podrobne popíšu, aké sú kontraindikácie očkovania. Ak nám ich títo ľudia dajú na misky váh, tak je jasné, že ak oni v tej chvíli povedia, že očkovanie je výhodnejšie a prináša oveľa viac benefitov, ako nezaočkovanie, tak je jasné, že tí ľudia sa priklonia k tomu o čom vedia, že majú dostatok informácií a vedia sa rozhodnúť.

Čo mi v diskusii naozaj chýba, je objektívne informovanie o kladoch aj záporoch očkovania, jasná komunikácia autorít a nie pseudoautorít. To by pomohlo, aby sa ľudia necítili pod tlakom, mali by pocit, že sa môžu sami rozhodnúť a sami si to zvážiť. Je k tomu pridaná absolútna úcta, rešpekt a neexistuje kategorizovanie toho, čo je a čo nie je lepšie. Kto sú tí ľudia, nejaká nálepka a stigma, ktorá prichádza s tým, že sa nezaočkujete. Takto si ja predstavujem tú slobodu.

Prečítajte si tiež

Bude ťahať psychika za kratší koniec? Rezort zdravotníctva po pár mesiacoch ruší Odbor duševného zdravia

Často sa ozýva, že ľudia sú z pandémie a opatrení vyčerpaní, ale málokedy sa povie, čo to presne znamená...

Akákoľvek krízová situácia, ktorú v živote zažívame nás zasiahne. Je to niečo, čo nečakáme, niečo, čo nabúra naše presvedčenie o tom, ako by náš život mal pokračovať a mali by sme byť schopní ho žiť. Každá takáto kríza má dáke ohraničenie, niekde začína a niekde končí. Väčšinou sú krízové situácie krátkodobé, ako je napríklad strata blízkeho, ktorá je síce nenávratná, ale ak máme dostatočnú podporu, tak dokážeme naštartovať normálny život a žiť ďalej.

Pandémia je niečo, čo tu je niekoľko mesiacov a budeme ju už počítať aj na roky. Je to niečo, čo vyvoláva akútny stres, bezprostredne ohrozuje život, zdravie, ale aj ekonomickú stránku nášho života. Je preto jasné, že ak by sme poznali konkrétny dátum, do ktorého pandémia odíde, tak vydržíme. Tým, ale že sa tento dátum neustále posúva a prešli sme už dvoma vlnami s tým, že začína tretia, tak mi nevieme koľko tých vĺn v skutočnosti bude. Ak by sme to vedeli, malo by to pozitívny dopad na vysporiadanie sa s touto situáciou. Ako psychológ sa s tým stretávam veľmi často, že ľudia hovoria o tom, že toho všetkého majú plné zuby a už nevládzu. Je to tým, že pri kríze aktivujeme najvnútornejšiu a najsilnejšiu silu, aby sme  dokázali prejsť tým krízovým obdobím. Toto pandemické obdobie však už trvá pridlho.

Prečítajte si tiež

Odborníci upozorňujú na zhoršujúcu psychiku Slovákov. Vyššiu hladinu úzkosti majú najmä študenti

Ak by sa znova zatvárali školy, čo to bude znamenať pre žiakov a študentov?

Ako psychológ sa viem vyjadriť najmä k tým psychologickým faktorom. Pre mladých ľudí a teenagerov je najdôležitejšie, aby dokázali realizovať tie svoje základné vývinové potreby. Bez ohľadu na to či je tu pandémia, oni sa v tomto období vyvíjajú a napríklad socializácia je pre nich najdôležitejšia, aby prešli zdravým psychickým vývinom. Ak majú obmedzený osobný kontakt, ak je obmedzená možnosť porovnávať svoje osobné skúsenosti, presvedčenia a názory s rovesníkmi, tak je jasné, že tí mladí ľudia trpia tým, že nie je možné sa stretávať.

Škola je pritom najprirodzenejšia forma, kde trávia až tretinu dňa. Je to ten najčastejší spôsob, ako sa môžu porovnávať s tým, čo zažili v rodine a svoje skúsenosti preosievať cez to sito skúseností svojich kolegov. Je to najdôležitejšia vývinová potreba pre mladých ľudí vo veku od 12 do 15 až 16 rokov. Je pre nich nevyhnutné, aby sa mohli stretávať, ak túto vývinovú prirodzenosť nemôžu napĺňať, tak mnohí hovoria o pocitoch úzkosti a depresie. V niektorých prípadoch by psychiater mohol diagnostikovať psychické ochorenie. Všetci títo mladí ľudia hovoria, že je to iná situácia. Dištančné formy vzdelávania napríklad oveľa viac vyhovujú introvertom a teda je tu aj istá skupina ľudí, ktorým tá pandémia pomohla realizovať svoje vzťahy inak ako v škole.

Ak by prišlo k ďalšiemu lockdownu, je niečo čo ľuďom poradiť tak, aby to zvládli lepšie?

Jednoznačná rada, je nájsť každý deň niečo, čo ma baví, čo dáva zmysel, čo ma každý deň niekam posunie. Nespoliehať sa až tak veľmi na to, čo hovoria tí hore, ale oprieť sa o svoje vlastné zdroja a o ľudí, ktorým môžeme dôverovať. Je dôležité, aby sme mali v živote funkčné vzťahy, pretože ak ich máme, tak je náš pocit naplnený emóciami, má chuť a baví nás. Najzákladnejšie odporúčanie je teda práca na vzťahoch.