Historik Jakub Drábik: Mám pocit, že Slováci nevedia, čo fašizmus je

BRATISLAVA / Protipandemické opatrenia, nosenie rúšok, no napríklad aj vyšetrovanie a väzba bývalých policajných a prokurátorských špičiek. Čoraz viac politikov krajnej pravice, no aj opozičného Smeru to začína nazývať pojmom fašizmus a niektorí dokonca siahajú po porovnaniach s obdobím 2. svetovej vojny. O tom čo vlastne znamená slovo fašizmus, ako ho vnímajú Slováci a prečo majú politické strany tendenciu tento výraz tak často používať, sa so slovenským historikom Jakubom Drábikom porozprávala redaktorka TV JOJ Júlia Zelenková.

Čoraz viac na Slovensku sledujeme tendencie, keď nielen krajná pravica, ale napríklad aj strana Smer-SD, ktorá bola trikrát vládnou stranou a označuje sa za sociálnodemokratickú, používa výrazy ako fašizmus na nosenie rúšok alebo to prirovnáva k prenasledovaniu Židov. Tiež hovorí o fašizme v súvislosti so stíhaním prominentov, ktorí sú spájaní s touto stranou. O čom to svedčí?

Fašizmus ako slovo má veľmi negatívne konotácie. Keď sa povie fašizmus, tak vieme, že to je niečo zlé. Čiže pre mnohých politikov je to výborný nástroj ako označiť oponentov za fašistov. Deje sa to bežne aj na internetových diskusiách a kdekoľvek. Ak chceme ukončiť diskusiu, tak označím toho oponenta za fašistu. Je to zlé a smutné, a vôbec, prirovnávať dnešné nariadenia a nosenie rúšok k holokaustu je úplne absurdné.

Na druhej strane, zaberá to na verejnú mienku?

To neviem, či zaberá, ale dúfam, že nie, že máme dostatok rozumných ľudí, ktorí dokážu rozlíšiť holokaust a nosenie rúšok, lebo by bolo strašné, keby to zaberalo.

Je to u nás fenomén posledných rokov alebo to trvá dlhšie? Kedysi sme takéto vyjadrenia videli napríklad pri Slovenskej pospolitosti, keď polícia potlačila ich demonštrácie. Ako je možné, že sa to čoraz viac dostáva aj do mainstreamu?

Toto je ako keby taktika neofašistických a neonacistických hnutí po 2. svetovej vojne. Oni si veľmi dobre uvedomujú, že nemôžu úplne otvorene propagovať fašistickú ideológiu a zároveň, že ak sa ten termín nadužíva, rozvláčni, ak prestaneme rozumieť tomu, čo je fašizmus, ak označíme všetkých za fašistov, tak potom stráca ten termín hodnotu a oni sa snažia práve toto robiť. Nazvať fašistom čo najväčšie spektrum ľudí, oháňať sa celým fašizmom a tým pádom oni nevyzerajú ako fašisti. Ak sú všetci fašisti, tak nie je nikto fašista.

Práve to ale hovoria strany, ktoré k fašizmu inklinujú.

Áno, presne tak. To je presne ich taktika, ako keby zahmlili tú vlastnú ideológiu. Takúto taktiku začali francúzski neofašistickí intelektuáli ako Alain De Benoist a ten otvorene hovoril o tom, že musíme získať na svoju stranu verejnú mienku, lebo robiť politickú revolúciu, akú robili nemeckí nacisti v 30. rokoch nemá zmysel, keďže všetci vieme, čo sa stalo počas 2. svetovej vojny. Takže on hovoril o tom, že musíme najprv ovládnuť kultúrne podhubie, ovládnuť univerzity, média a rozvláčniť ten pojem fašizmu natoľko, že už nikto nebude rozumieť tomu, čo to je a vtedy nastane čas na príchod nového fašistického prevratu. Takže toto je cielená taktika týchto ľudí ničiť naše vedomosti o tom, čo je fašizmus.

Vyzerá to ako prepracovaná teória. Zaberá to? Zaberá to v Európe a u nás?

Mám obavy, že to skutočne zaberá. V posledných rokoch vidíme aj nárast týchto hnutí, kadajekých radikálnych neofašistických hnutí a tých tendencií. Možno ani nie fašizmu ako takého, toho historického, ale hnutí, ktoré sú šmrncnuté fašizmom, majú mnoho z toho fašizmu, využívajú sémantiku, reč a fašistickú propagandu a takisto fašistickú rétoriku. Trochu to tu hnedne, trochu sa to fašizuje a je to nebezpečné, lebo práve tým sa vytvára pôda na príchod oveľa nebezpečnejších formácií alebo hnutí.

Podcenili sme to ako spoločnosť, že sme umožnili takéto myšlienky šíriť na sociálnych sieťach, ale aj v politických diskusiách?

Určite sme to podcenili. Keby sme to nepodcenili, tak sa nám to tu tak nešíri. Ale je to samozrejme komplexný problém. Ten nárast radikálnych hnutí je veľmi komplexný. Je to aj v súvislosti s krízou, žijeme vo veľmi komplikovanom období. Mnoho ľudí nie úplne dobre vstrebáva globalizáciu, multikulturalizmus a vôbec moderné trendy. Cítia sa akoby vykorenení zo spoločnosti a majú pocit tej prichádzajúcej krízy, o ktorej fašisti stále hovoria a oni jediní ju dokážu riešiť. Ako keby liberálni demokrati to podcenili a zrejme mali pocit, že už je všetko rozhodnuté, na celom svete zvíťazila demokracia, tým pádom môžeme všetci založiť ruky za hlavu a robiť nič.

Čo s tým teraz? Je nejaká cesta von?

To je otázka za milión a omnoho múdrejších ľudí než ja nad tým premýšľa a nevedia, čo s tým a určite jedna z tých vecí, na ktorú by sme mali dávať oveľa väčší dôraz, je vzdelanie. Vzdelávať ľudí, vysvetľovať normálnym, nekomplikovaným spôsobom, čo to je fašizmus, prečo je nebezpečný. Už sme tieto chyby v histórii urobili mnohokrát. Aj fašizmus aj rôzne formy extrémnych politík. Čiže mali by sme sa poučiť z dejín a vzdelávanie bude jedna z foriem, ale nebude to určite stačiť. Zároveň by mali ísť politici trochu príkladom. V celej Európe a po celom svete máme problém s politickými elitami. Sú to nevýrazné osobnosti alebo ľudia, ktorí vyslovene zneužívajú rôzne témy na to, aby získali lacné hlasy. Predstavujú svet v čiernobielom svetle. Je to populistické a demagogické. Využíva to mnoho ľudí, čiže máme problémy na viacerých frontoch a zároveň tie problémy, ktoré častokrát radikálne pravicové hnutia opisujú, sú naozaj reálne. My máme naozaj aj na Slovensku problém so školstvom, zdravotníctvom a obzvlášť počas tejto krízy, s korupciou, rómska otázka je naozaj problém a mnohí akoby zatvárajú pred tým oči. Je to vec, ktorú musíme riešiť do budúcnosti. Oni pomenúvajú problémy, ktoré sú reálne a mnohých ľudí trápia. Aj preto majú pocit, že sú lákaví.

Vrátiť sa viac medzi ľudí možno z toho výslnia?

Určite. Mám trochu pocit, že aj veľa z ľudí, ktorí sa takto radikalizujú, majú tendenciu voliť a sympatizovať s radikálne pravicovými hnutiami, sú ľudia, ktorí majú pocit, že sú dlhodobo nevypočutí. Sú ako keby ponechaní mimo tú spoločnosť, že všetko sa deje v tej Bratislave a my tu rozhodujeme o všetkom a kdesi na východe ľudia nemajú slovo, nemajú sa ako dostať k politikom. Aj liberálni demokrati môžu robiť populistickú politiku. Populistická politika nemusí byť v zásade zlá, ak sa nezneužíva. Populizmus je vlastne esenciou demokracie dokonca. Je to hlas ľudu, dbať na to, čo hovoria ľudia, počúvať ich, robiť politiku pre ľudí, čiže ak sa nezneužíva populizmus, v zásade môže byť prospešný aj pre liberálnych demokratov. Čiže toto by určite mohlo pomôcť do budúcnosti.

Je jednou z vecí, prečo sa darí týmto hnutiam, je aj to, že sme sa úplne nevyrovnali s minulosťou Slovenského vojnového štátu.

Ja si tiež myslím, že toto je veľký problém. Ak sa pozrieme napríklad na diskusie v Nemecku, ktoré prebiehali a stále prebiehajú o dedičstve nacizmu, verejne sa o tom diskutuje, historici majú priestor v médiách aj vôbec v tom verejnom priestore. U nás je to stále kostlivec v skrini. Je to vec, o ktorej sa nechceme baviť. A tak, ako sa chce bežný človek posunúť dopredu a chce rásť ako ľudská osobnosť, musí si uvedomiť svoje chyby, priznať si ich a buď sa ich nejakým spôsobom snažiť napraviť alebo aspoň úprimne oľutovať, tak to platí pre spoločnosť ako celok. Ak chceme ako spoločnosť napredovať, musíme si aj uvedomiť, že sme nejaké chyby urobili, nemali by sme sa pred nimi skrývať. Aj o vojnovom Slovenskom štáte aj o ľudáckom režime aj o ďalších veciach, o ktorých máme mnohí veľmi skreslené predstavy. Veľa z tej ľudáckej propagandy stále funguje. Stále majú ľudia pocit, že Jozef Tiso dával výnimky a že ekonomika tu fungovala. Mnoho mýtov ohľadom toho je stále bežne v populácii rozšírených, čiže určite rozprávať o tom musíme.

A vedia teda Slováci, čo to fašizmus je?

Mám pocit, že nie, že to je absolútne nadužívaný termín a nielen u nás, ale vo všeobecnosti v Európe. A je to aj kvôli tomu, že fašizmus ako taký je veľmi ťažko vysvetliteľný pojem. Aj historici samotní mali veľmi dlho problém vysvetliť, čo to vlastne ten fašizmus je.

Máme už dve strany, ktoré inklinujú k týmto myšlienkam, okrem ĽSNS je tu aj Republika, o čom to svedčí?

Svedčí to o popularite tých ideí, že je to vec, ktorá funguje na ľudí. Rozdeľovanie spoločnosti na my – tí dobrí a oni – tí zlí a vytváranie tej predstavy, že je tu nejaký nepriateľ, ktorý nám škodí. Toto funguje, pretože je to jednoduché, je to čiernobiely svet, jednoduché riešenia, ktoré vlastne nie sú riešenia, len to dobre znie. Toto využívajú mnohí politici a evidentne to funguje, pretože svet je extrémne komplikovaný, dejiny sú extrémne komplikované a mnoho ľudí si jednoducho povie, že jednoduché vysvetlenia sú ľahšie vstrebateľné, lepšie znejú a toto je podľa mňa problém, že prečo to ide. Nemajú radi komplikované veci.

​