Týždeň v politike podľa Lenča: Veľký úspech Slovenska aj populizmus Sme rodina

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Uplynulý týždeň v politike zhodnotil pre Noviny PLUS TV JOJ politológ Jozef Lenč. Za najvýznamnejšie udalosti uplynulého týždňa považuje schválenie obrannej dohody s USA prezidentkou, ale aj zvolenie Michala Šimečku za podpredsedu Europarlamentu.

Prezidentka podporila obrannú dohodu

Prezidentka Zuzana Čaputová podporuje obrannú dohodu medzi Slovenskom a USA. Informovala o tom počas dnešného vyhlásenia. Zmluvu o obrannej spolupráci vníma ako štandardný spôsob na zlepšenie obrannej spolupráce s partnermi Slovenska.

„Sme členskou krajinou Severoatlantickej aliancie, sme súčasťou spoločných misií, cvičení a táto zmluva má prispieť k tejto spolupráci. Dohoda nerieši konkrétne bezpečnostné opatrenia, je to rámcová zmluva, ktorá má prispieť k brániteľnosti nášho územia a aby sme posilnili obranu našej suverenity,“ vyhlásila prezidentka. Pripomenula, že 23 z 29 členských krajín NATO má zmluvu s USA uzatvorenú, tiež všetky krajiny, ktoré sú na hranici aliancie, teda napríklad aj Poľsko, Maďarsko, Litva či Lotyšsko.

Práve postup prezidentky považuje politológ Jozef Lenč za top udalosť uplynulého týždňa. "Síce vyčkávala, ale rozhodla sa na základe diskusií s politikmi a odborníkmi. Rozhodla sa dať kladné stanovisko a to napriek tomu, že hlučná časť opozície jej rozhodnutie kritizovala, ale aj bude naďalej kritizovať," poznamenal politológ a dodal, že ani koalícia v tomto nie je jednotná. "Prezidentka ukázala rozhodnosť a jasný postoj," dodal Lenč.

Slovák podpredsedom Európskeho parlamentu

Michal Šimečka (PS/RE) sa stal prvým slovenským podpredsedom Európskeho parlamentu (EP). V Štrasburgu pri dnešnej voľbe získal 494 hlasov. Šimečka o tom informoval v tlačovej správe.

Europoslanec svoje víťazstvo označil za úspech pre Slovensko a dodal, že si váži dôveru poslancov EP z celej Európy. „Prvýkrát sme získali takúto vysokú funkciu v EP, a mňa teší, že hlas Slovenska v európskej politike bude aj vďaka mojej práci opäť o niečo silnejší,“ povedal. Doplnil, že cestou k prosperite Slovenska je odbornosť, poctivá robota a spolupráca s partnermi.

"Je to prvý krát, čo Slovensko má túto pozíciu. Je to úspech Slovenska, ale najmä Michala Šimečku a Progresívneho Slovenska. Zatiaľ čo Michal Šimečka je najkratšie pôsobiacim poslancom Europarlamentu, dokázal to, čo za 18 rokov nedokázal nikto iný," zhodnotil politológ.

Populizmus Sme rodina

Predseda parlamentu a líder hnutia Sme rodina Boris Kollár v rozhovore pre agentúru SITA ešte 17. decembra povedal, že zmena ústavy, aby sa mohlo skrátiť volebné obdobie, by už neplatila na to aktuálne. „Až od roku 2024 by tak mohol platiť zákon, ktorý by hovoril, že sa dá skrátiť volebné obdobie vlády,“ odpovedal Kollár na otázku, či vydrží vládna štvorkoalícia do konca volebného obdobia.

Vysvetlil, že ak už by niekto kandidoval, stal sa poslancom a zložil poslanecký sľub, tak by zároveň vedel, že jeho volebné obdobie sa môže skrátiť. Teraz sú však poslanci volení na štyri roky a „majú ústavné právo byť poslancami celé štyri roky“. Nemôže sa niekto podľa šéfa parlamentu len tak rozhodnúť zvoleným poslancom toto ústavné právo zobrať. Na otázku, či v tomto volebnom období už nebude možné referendom skrátiť volebné obdobie vlády, odpovedal „presne tak“. „My vieme upraviť ten zákon tak, aby to bolo možné do budúcnosti,“ zdôraznil.

Minister financií a predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič a minister hospodárstva a šéf strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík už vopred avizovali, že sa na rokovaní za okrúhlym stolom nezúčastnia.

Podľa odborníka je takéto konanie Borisa Kollára znakom populizmu Sme rodina. "Podčiarkuje to pretrvávajúce rozpory koalície, ale zároveň to podčiarkuje snahu Borisa Kollára robiť výraznú populistickú politiku, hoci tým škodí koalícii," dodal politológ na záver.