Analýzy Na hrane s lovcom hoaxov Godom: Ľudia sociálnym sieťam nerozumejú. Do extrémov ich ženú aj politici

BRATISLAVA / Šíria sa predovšetkým organicky a šialenou rýchlosťou. Reč je o dezinformáciách a hoaxoch, ktoré zásadne vplývajú na našu spoločnosť. Ich vplyv sa prejavil v prípade nielen slovenských, ale aj amerických volieb a negatívne zasiahli aj do procesu očkovania občanov. Ako s nimi bojovať a ktoré sú najzásadnejšie? Odpovie odborník na dezinformácie Jakub Goda.

Ovládame sociálne siete my, alebo ony nás? Jakub Goda pôsobí na ministerstve zdravotníctva, ale aj v Prezidentskom paláci. Na oboch pôsobiskách sa snaží bojovať s nepravdivými informáciami a to predovšetkým na sociálnych sieťach. Vo vyvracaní hoaxov ťahajú autority zväčša za kratší koniec. Prečo to tak je?

Odborník v relácii priznal, že zaoberať sa hoaxami jednotlivo je štiepením energie. "Snažíme sa vytvoriť vhodné formáty a vhodnú formu, ako vyplniť priestor," priznal bez okolkov. "Snažíme sa nájsť najvýbušnejšie hoaxy, ktoré majú potenciál zasiahnuť aj do mainstreamového priestoru," uviedol s tým, že podobné prípady boli úmrtia moderátora Jula Viršíka, ale aj herca Milana Lasicu. 

Pravdivé informácie majú však podstatne menší dosah a práve to je podľa Godu otázkou formátu. Takým príkladom boli videá, ale aj infografiky z dielne ministerstva zdravotníctva. Naposledy ministerstvo zverejnilo aj päť bodov, ktoré vyvracajú hoaxy, ale aj obavy z očkovania.

"Badáme, že to nefunguje tak, že ak niekto niečomu hlboko verí, tak ho jeden príspevok dokáže presvedčiť," poznamenal. Dezinformácie sú podľa experta rozmanité a nedá sa jednoducho povedať, aký je prapôvod. "Ak sa na to však zareaguje, tak sa často stáva, že originálna dezinformácia zmizne," pomenoval Goda a dodal, že tým pádom nešlo o autentický profil. 

Slovensku nie sú cudzie ani trolie farmy, čomu sa v minulosti venovali aj viaceré médiá. "Pomerne ťažko sa to vypátráva, ale aj analyzuje," uviedol s tým, že manipulovanie ľudí prostredníctvom sociálnych sietí narastá. Z politiky sa to v minulosti spájalo práve so stranou Smer-SD, ktorá od umelých komentárov následne upustila.

"Uvedomili si, že dokážu získať aj organický a spontánny dosah," poznamenal Jakub Goda s tým, že aj politici sa na sociálnych sieťach stávajú sofistikovanejšími. Antivaxeri sú podľa Godu menšia skupina, než sa zdá a vyplýva to aj z dát o zaočkovanosti. "Dokazujú to prieskumy," uviedol k téme s tým, treba rátať, že aj časť, ktorá sa očkovať nechce, nie je nepresvedčiteľná. "Vo všetkých krajinách na svete vlády a politické združenia očkujú," poznamenal s tým, že problém je v Severnej Kórei, ale aj Afganistane a to po nástupe Talibanu. 

Pravda je, že sociálnym sieťam nerozumieme

Goda uviedol, že problémom spoločnosti je aj to, že ľudia sociálnym sieťam nerozumejú, ale zároveň z nich čerpajú drvivú väčšinu informácií. "Signalizuje to to, že to naozaj vplýva aj na ochotu dať sa zaočkovať," poznamenal lovec hoaxov pričom zdôraznil, že sociálne siete nastúpili príliš rýchlo. Ľudia veľmi málo rozumejú algoritmom zobrazovania, ale aj tým, ktoré názory sú presadzované s ohľadom na virálnosť a interakciu. "Najlepší je hnev, alebo morálne rozhorčenie," povedal odborník s tým, že práve toto nás od seba odtláča. 

Svoj dopad majú podľa odborníka aj výzvy na urgentné zdieľanie. "Naliehavosť v kombinácii so silnou pozíciou morálneho hnevu môže predstavovať silný virálny kokteil," priznal Goda s tým, že pravidelne komunikuje so zástupcami Facebooku rovnako, ako to, že gigant zmeniť toto nastavenie nepovažuje za svoju prioritu. "Facebook sem tam zakročí, len je to v tom širšom obraze a merítku málo," uznal Goda s tým, že stále vznikajú nové a nové dezinformácie rovnako, ako stránky. 

Po zablokovaní stránky pravidelne dochádza aj k tomu, že sa jej fanúšikovia prelejú inam. Podľa Godu však moderovanie obsahu má zmysel stále a ako príklad uviedol bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa. 

+4 fotky

Analýzy Na Hrane s Jakubom Godom

Boj s dezinfoscénou v paláci

Goda inštitucionalizoval boj proti dezinformáciám a hoaxom a to práve na ministerstve zdravotníctva, kde pôsobí ako externista. "Zdalo sa mi to kľúčové v kontexte pandémie," uviedol s tým, že cieľom bolo vytvoriť protiváhu nespoľahlivým informáciám. "Štátne inštitúcie dobiehajú," vyjadril sa odborník s tým, že na rovnakom princípe sa prihlásil aj do spomínanej kancelárie prezidentky, kde sa venuje stratégii toho, ako by mohla hlava štátu ovplyvniť boj s nepravdou. 

K dezinformáciám a nenávisti na sociálnych sieťach sa vyjadrovala v relácii Na hrane aj samotná hlava štátu Zuzana Čaputová, ktorá vtedy uviedla, že by ju ani nenapadlo šíriť nenávisť a nepravdy o iných ľuďoch. Zároveň však pripustila, že zraniteľnosť ju robí ľudskou a preto by od nej nerada upustila. "Sú veci, ktoré sa ma dotknú a zabolia," pripustila Zuzana Čaputová s tým, že jej to je často ľúto. 

​Agresivita je súčasťou témy a pripustil to aj Goda s tým, že náš právny poriadok už na to má svoje páky. "Je otázkou, či by nemali byť silnejšie," pripustil s tým, že problémom je aplikácia, ale aj to, či sa dostatočne vymáhajú. "Ja som si myslel, že to je zle už v roku 2016, ale táto pandémia mi ukázala, že to môže byť ešte horšie," poznamenal na margo správania sa na sociálnej sieti s tým, že je pesimista. "Pred štyrmi rokmi sa nekonali takéto diskusie v médiách," povedal s tým, že riešiť problém je v hľadáčiku veľkých médií.

Prečítajte si tiež

Andrej Danko si nenechal "pichnúť" ani Sputnik, hoci ho sám vybavoval. Prikloň sa k veľkému dubisku, radí odborník

Občanov tlačia do extrému aj politici

"Ten trend je vidieť dlhšie," povedal Goda s tým, že výborným príkladom je strana ĽSNS, ktorá si vytvorila aj vlastný blog (Kulturblog pozn. red.) "Vidíme weby, ktoré sa tvária spravodajsky," upozornil Goda s tým, že na odhalenie pozadia sa treba pozrieť bližšie a poriadnejšie. "Ľudia sú uzatvorení v jednom klbku názorov,"  spresnil Goda s tým, že počas pandémie sa falošné profily stali hlavnou témou, rovnako, ako pozadie niektorých webov. "Nie sú ucelenejšie vzdelávacie programy," vytkol na margo gramotnosti na sociálnych sieťach. 

Rozhoduje Facebook o percentách politikov? "Má veľký vplyv na výsledok volieb," priznal s tým, že niektorí politici sa na svoje pozície prekrúžkovali a príkladom je Ľuboš Blaha (Smer-SD). Aj on dokazuje dôležitosť sociálnych sietí. Medzi politikov tvrdej komunikácie patrí nielen Blaha, ale aj Mazurek, Kotleba, ale aj Matovič. "Kedysi to však bola aj strana SaS," pripomenul odborník s tým, že je to podmienené aj tým, ako sa menia aj používatelia na sociálnych sieťach. Voličov tam nemajú len "mestské" strany, ale aj národnostne zameraný volič. 

Práve agresivita a údernosť garantuje politikom úspech na sociálnej sieti práve vďaka algoritmom. "Dúfam, že to však nezaručí dlhší pozitívny efekt v samotnej politike," pokračoval odborník s tým, že väčšina sledovateľov profilov politikov môžu byť fanúšikovia, ale rovnako to môžu byť aj ľudia, ktorí sa na ich profily chodia zabávať. Musia byť teda politici na sociálnych sieťach videní? Výnimkou je podľa Godu práve aktuálny minister zdravotníctva, ktorý nemá profil na sociálnych sieťach. "Mal by čísla väčšie, ak by tie sociálne siete mal? Ťažko povedať," zamyslel sa expert. 

Prečítajte si tiež

V Analýzach Na hrane sa proti sebe postavili Krúpa a Šutaj Eštok: Poslanci sa vyjadrili či očakávajú aj zatýkanie politikov

Budú sociálne siete v budúcnosti dominovať?

Goda si nemyslí, že by sa televíziu, ale aj klasické médiá oplatilo politikom podceňovať a to napriek tomu, že mladí často fyzicky televízor doma nemajú. Sociálne siete však politikom ponúkajú pohodlie bez konfrontácií, ale aj bez nepríjemných otázok. "Televízie však majú ohromný vplyv stále," zdôraznil Jakub Goda. 

Trend zasahovania do volieb a manipulovanie sociálnych sietí podľa Godu nie je ničím novým. Príkladom už nie je len Rusko, ale aj iné krajiny a štáty. "Zásah bol v tom období na milióny Američanov," spresnil s tým, že v roku 2020 sa viac riešili domáce a menej ruské vplyvy.